Séria Ninja Gaiden sa prebúdza k životu po vyše dekáde od posledného veľkého dielu. V tejto kapitole sa ponoríme do príbehu mladého ninju Yakuma s jedinečným bojovým štýlom, od ktorého si vývojári sľubujú posun vpred a rozšírenie série novým spôsobom. Chýbať však nebude ani legendárny Ryu Hayabusa – ikonický hrdina, ktorý stál pri zrode značky a ešte rozhodne nepovedal posledné slovo. Ninja Gaiden 4 však hneď na začiatku stojí pred náročnou úlohou. Vývojári sa totiž chcú zavďačiť každému, čo sa nie vždy vypláca.
Novinka sa totiž na jednej strane nechce vzdať svojej legendárnej DNA v podobe ikonickej náročnosti a precíznej hrateľnosti. Na tej druhej by sa však Ninja Gaiden 4 rád presunul do súčasnosti. Chce osloviť aj dnešné publikum, ktorého preferencie sú podstatne iné než v čase, kedy Ryu Hayabusa odsekával hlavy svojich nepriateľov naposledy. Výsledkom je hra, ktorá sa pohybuje na tenkej hranici medzi tradíciou a inováciou. V nasledujúcich riadkoch sa teda pozrieme na to, či sa legendárnemu nindžovi ešte stále darí tancovať v tieni smrti s rovnakou eleganciou ako kedysi.
Temný Drak uvrhol Tokio do chaosu
Príbeh Ninja Gaiden 4 nadväzuje na udalosti tretieho dielu. Nie je úplne nutné, aby ste ich poznali, pretože Team Ninja chcú osloviť aj nováčikov a dej funguje samostatne. Pre skalných je tu však prichystaných množstvo odkazov a chladných ich nenechá určite ani prítomnosť hviezdy Ryua Hayabusu. Ten však v štvorke nie je hlavnou postavou, aj keď si za neho zahráte. Do značnej miery totiž opraty preberá Yakumo, člen klanu Raven, ktorého osud sa prelína s Hayabusom. Ako ale konkretizovať nebudem.
Ocitáme sa vo futuristickej verzii Tokia, ktoré uvrhol do chaosu návrat starodávneho nepriateľa Temného Draka. Všade sa objavujú démonickí nepriatelia, stále prší a v tmavých kútoch číha hmla ako zo Silent Hill. Rozprávanie sprevádzajú in-game rozhovory a slušne spracované prestrihové scény. Samotný dej ma však nijak zvlášť nezaujal, aj keď sa v ňom blysne viacero zaujímavých postáv. Na ich zoznam určite patrí nový hlavný hrdina Yakumo, ktorého drsný charakter skvele dopĺňa odľahčená Seori.
No a k celku silno prispieva tiež legendárny Ryu, aj keď na jeho prítomnosť si počkáte zhruba polovicu hry. Možno mi tu chýbal výraznejšie spracovaný záporák alebo väčší drive, prípadne menej predvídateľná dejová linka. Každopádne príbeh funguje ako dôvod zobrať do ruky katanu a rozprášiť ňou stovky nepriateľov. Práve to je grom série Ninja Gaiden a ani štvorka nebude výnimkou.
Dokonale vybrúsené boje so šikovnými novinkami
Vo svete akčných hier je návrat klasiky vždy rizikom — no v prípade Ninja Gaiden 4 sa vývojári z PlatinumGames, ktorí prebrali opraty po Team Ninja, chopili tejto výzvy s plnou vervou. Krvavá a brutálna hrateľnosť je nekompromisná, prevažne sústredená na čistú hack ’n slash akciu. Súbojový systém je vyladený do každučkého detailu, kde čakajte chirurgicky presné parírovanie, uhýbanie, ľahké a ťažké údery, reťazené do nádherných smrtiacich komb. Práve toto sú korene série Ninja Gaiden, ktoré štvorka vracia, avšak v prepracovanejšej podobe.
Výsledok je neuveriteľne chytľavý a budete krohkať blahom s každým ďalším seknutím. O to viac, že paleta komb je parádne široká. Chýbať nebudú ani brutálne zakončenia, odseknuté končatiny či hektolitre krvi. Toto pevné jadro Ninja Gaiden 4 je navyše doplnené o zaujímavé novinky. Priamo v súbojoch oceníte sekundárnu formu zbraní Bloodraven, ktorá ich premení do akejsi alternatívnej, ešte smrtiacejšej verzie. Štýlom to trochu pripomína legendárny Prototype. Útoky sú sprevádzané parádnymi efektami, čo boje vo výsledku viac približuje k tomu, čím sú takéto sekačky dnes. A vy si už len vychutnávate krvavú show, ktorý ste v sekunde rozputali na obrazovke.
Aj vďaka tomu hrajú excelentné súboje prvé husle. Pôsobia precízne a každé zasiahnutie nepriateľa je fyzicky veľmi uspokojujúce, teda presne tak, ako to k sérii Ninja Gaiden patrí. V porovnaní s predchodcami som dokonca mal pocit, že ovládanie je ešte plynulejšie a reaguje okamžite, čo len zvyšuje intenzitu stretov a váš pocit kontroly. Pekné osvieženie do hry vnáša aj plne hrateľný Ryu, ktorého si vychutnáte v druhej polovici, pričom hranie za neho je trochu iné ako za Yakuma.
Napriek všetkým chválam na súbojový systém som však mal chvíľami pocit, že tempo je až prehnane intenzívne. Dlhé bojové sekvencie, kde každá chyba stojí značnú časť života, dokážu byť únavné. Ninja Gaiden 4 je totiž hra, ktorá neodpúšťa a ak poľavíte, okamžite vás vytrestá. Hardcore fanúšikovia si ale určite prídu na svoje. Séria si svoju povesť vybudovala práve na tom, že skutočné čaro spočíva vo vysokej obťažnosti, plného ponorenia do rytmu boja a pochopenie jeho logiky. Toto všetko vám štvrtý diel dá v tej najväčšej možnej veľkorysosti.
Zároveň však asi prvýkrát myslí aj na úplných začiatočníkov, ktorým ponúka hero obťažnosť a niekoľko možností prispôsobenia. Obsahujú aj nastavenie automatického vykrývania úderov, kedy sa váš hrdina stáva prakticky nesmrteľný. Spoľahlivo vykryje každý úder a vy si môžete Ninja Gaiden 4 užiť tak trochu na oko. Bez trápenia reflexov, častého zomierania a riskovania. Prakticky len sekáte zástupy nepriateľov a neohrozene postupujete vpred. V tomto prípade hra funguje skôr ako odreagovanie pre niekoho, komu sa večer po práci alebo po škole nechce trápiť, ale rád by si zahral kvalitnú sekačku.
Rozmanité zbrane a plejáda nepriateľov
Sekundovať vám bude na pocit rozmanitý arzenál zbraní, ktorý som si obľúbil už po pár hodinách. Dvojité katany slúžia ako základ a hneď v úvodných kapitolách ich doplní Yatousen. Ide o rapír, resp. klasický bodný meč, ktorý sa v Bloodraven forme dokáže premeniť na krvilačný vrták. Osobne najviac mi sedelo Magatsuhi, teda akási palica, pripomínajúca ikonickú zbraň z BlackMyth: Wukong.
Tento nástroj smrti je skvelý na dominovanie v skupine nepriateľov a reťazí parádne kombá. V alternatívnej podobe sa z neho stane masívne kladivo s obrovským poškodením. Ten pocit, keď s Magatsuhi zreťazíte desať úderov a krvavé ťaženie zakončíte brutálnym finisherom, je jednoducho dokonalý!
V ceste vám budú stáť celé zástupy nepriateľov. Katanu skrížite s robotmi, nočnými morami, monštrami či mechanickými medveďmi, ktoré explodujú ako čajník. Zaujímavým spestrením sú rybie tvory, ktoré sa na vás nalepia alebo sa budú v aréne generovať dovtedy, kým nezničíte ich portál. Akčnému zážitku navyše nasadzujú korunu bombastické súboje s bossmi. Sú masívne a pripomínajú dokonale vyladenú krvavú symfóniu, kde každé zaváhanie znamená koniec. Páčilo sa mi, že každý boss má svoj vlastný štýl aj súbor útokov, ktoré vás prinútia meniť prístup k zbraniam aj schopnostiam.
Boje sú teda výkladnou skriňou Ninja Gaiden 4, vďaka ktorej vás novinka pripúta k obrazovke na slušných cca 15 hodín. Po nich si môžete celú hru dať znova za Ryua Hayabusu, vyskúšať režim výziev alebo ultra-ťažkú obťažnosť Master Ninja, ktorá rozhodne nie je pre poserov.
Vytriezvenie mimo bojov
Skôr, než ukončíme kapitolu o hrateľnosti, ešte treba dodať, že súboje nie sú to jediné, čo Ninja Gaiden 4 ponúka. Aj pekelný DOOM totiž vie, že krvou poháňané ťaženie treba vyvážiť pokojnejšími pasážami, aby sa adrenalín mohol opäť naštartovať. Ja osobne nemám nič proti tomu a patrím k hráčom, ktorí ocenili platforming a prieskum v hrách typu DOOM: Eternal, Ghostrunner či Metal Eden. Ninja Gaiden 4 však tieto sprievodné pokojné pasáže až tak dobre nezvláda. Keďže úrovne sú striktne lineárne, prakticky nemajú žiadne zaujímavé odbočky (s občasným zakuknutím za roh) a prieskum je osekaný skoro na nulu. Nie je tu ani parkúr v štýle Dying Light či nekonečné lootovanie ako v Borderlands. Ako teda vyvážiť krvavú akciu tak, aby sa opäť nakopla?
Platinum Games na to volia rôzne variacie na prechody prostredím. Niekedy ide o beh po stenách, inokedy kĺzanie po vymedzených koľajniciach, kde preskakujete zo strany na stranu a vyhýbate sa prekážkam. Príkladom je aj skákanie po vopred vymedzených bodoch, ktoré však nie je nijako komplexné. Stačí vám iba namieriť a stlačiť akčné tlačidlo. No a zabudnúť netreba ani na kostrbaté plachtenie vzduchom, kde sa tiež vyhýbate prekážkam.
Keď už sa chcel Ninja Gaiden 4 priblížiť moderným titulom, bolo by fajn zapracovať aj na týchto pasážach. Hlavne skákanie a jazda na koľajniciach sú príliš jednoduché. Aj keď na oko pôsobia efektne, ale ubližuje im striktné skriptovanie. Chýba tomu výzva či napätie podobné skvelým súbojom, s ktorými silno kontrastujú. Na tom by ešte do budúcna chcelo popracovať.
Kontrastný krvou zaplavený vizuál
Ninja Gaiden 4 na druhej strane určite dokáže zaujať svojou výraznou štylizáciou. Pôsobí moderne, má skvele naanimované boje, pekne vyzerajúce postavy a to nehovorím len o prsiach Seori, ktoré v tejto recenzii majú honorable mention preto, že sa bavíme o japonskej tvorbe. Skvele vyzerajú aj Yakumo spolu s Ryuom, ktorým nechýba dôraz na detail, rovnako, ako rozmanitá paleta fakt zaujímavo spracovaných bossov. Osobitnou kapitolou je neustále čvachtanie krvi, parádne efekty, odlesky a silno kontrastné farby.
Je to presne ten vizuál, ktorý k hrám typu Ninja Gaiden dokonale sedí. Na druhej strane je ale škoda, že sa väčšej starostlivosti nedostalo samotnému dizajnu úrovní. Futuristické Tokio, starobylé svätyne a disco klub vyzerajú dobre, ale zvyšok ma skôr sklamal. Často som mal pocit, že behám po rovnakých chodbách alebo identických strechách, kde sa veľa vecí recyklovalo a variabilita bol cudzí pojem. Chýbal tu väčší umelecký dotyk, šmrnc a dôraz na rozmanitosť.
Technický stav na PS5 je však výborný. Máte tu režim kvality, kde sa priorituzuje vizuál, avšak celé to beží v 30 fps, čo sa k takejto rýchlej sekačke vrcholne nehodí. Za mňa bola jediná voľba výkon, vďaka ktorej beží Ninja Gaiden 4 v 60 fps bez zaváhania aj v tých najnáročnejších pasážach. No a pre najväčších fajnšmekrov je k dispozícii režim 120 fps, ktorý má aj štandardná PS5.
Tu ale hra vyzerá viditeľne slabšie, má podstatne nižšie rozlíšenie a snímkovanie sem tam klesne. PS5 Pro má navyše bonusový režim, kde si novinku zahráte v akejsi ideálnej kombinácii medzi výkonom a kvalitou, čo mnohí hráči považujú za najlepšiu voľbu. Na klasickej PS5 som ho však nemal možnosť vyskúšať.
Čo sa ešte podarilo je určite soundtrack, ktorý nie je len fádnym doplnkom. Vývojári z Platinum Games dokonca potvrdili, že ich cieľom bolo rozvinúť gitarové zvuky z minulých dielov do heavy a technical metalových štýlov ako djent či metalcore. Výsledkom je výborný mix tvrdých riffov, elektronických beatov a orchestrových momentov pre dokonalú podporu krviprelievania a rýchlosti boja.
Verdikt
Ninja Gaiden 4 sa aj napriek nedostatkom vracia v plnej sile. Láka hlavne na svoju rýchlu, presnú a brutálne uspokojujúcu hrateľnosť. Kombinovanie rôznych zbraní, schopností a Bloodraven foriem sa tu mení na dokonale krvavú symfóniu. Síce náročnú, ale zato extrémne zábavnú. Pri obrazovke vás udržia aj rozmanité zbrane, špičkové súboje s bossmi poháňané energickým soundtrackom či svieži hlavný hrdina Yakumo, ktorému skvele sekunduje legendárny Ryu Hayabusa.
V kontraste s tým je však málo výrazný príbeh a hlavne fádne pasáže mimo bojového pekla. Sú príliš jednoduché a chýba im napätie či výzva. Napriek tomu je však nový Ninja Gaiden vydarená akčná jazda, s ktorou strávite plnohodnotných cca 15 hodín. Toto bezostyšné krviprelievanie môže vďaka prístupnej obťažnosti dokonca osloviť aj menej skúsených nováčikov. Na svoje si však určite prídu tiež ostrieľaní harcovníci hľadajúci skutočnú výzvu a nekompromisný test reflexov.
0 komentárov