Nebýval som žiadnym fanúšikom série Silent Hill. Iste, je to kult. Ale keď sa ním značka stávala, u mňa bodovali úplne iné žánre hier. Pochopiteľne. V čase vydania prvého dielu som totiž nemal ani 6 rokov. Strach mi vtedy dokázali vyvolať aj mimozemšťania z Half Life, nie to hrôzy, ktoré prežíval istý Harry Mason v hmlou zahalenom mestečku Silent Hill. Vracať sa dnes k takým starým hrám z môjho pohľadu nedáva zmysel a značka ležala dlhé roky ľadom.
Až minulý rok vyšiel Silent Hill 2 Remake, okolo ktorého bolo predtým podozrivo veľké haló. A tak si hovorím, že to skúsim. Hrateľnosť, atmosféra a celkový zážitok z príbehu bezradného Jamesa Sunderlanda, ktorý pátral po svojej žene, dnes môžem označiť za majstrovský. Práve toto je dôvod, prečo takéto moderné remaky majú zmysel. Stačilo teda 17 hodín a po záverečných titulkoch sa zo mňa stal fanúšik numero uno. Už mi chýbal len merch. Značku Silent Hill som tak začal mať okamžite v merku.
Našťastie, obrovský úspech remaku znamenal oživenie celej franšízi, takže sa nám dnes pod ruky dostáva úplne nový diel pod názvom Silent Hill f. Láka na tajuplnú atmosféru, výborné japonské zasadenie a nové desy, ktoré si prežijeme v koži školáčky Hinako. Ale pozor. Ak si vás Silent Hill získal vďaka remaku dvojky, toto je trochu iný súdok saké. V prvom rade preto, že na ňom už nepracuje hororovo ostrieľaný Bloober Team, ale pomerne neznáme a nie veľmi skúsené štúdio NeoBards Entertainment.
Konami chce navyše s f-kom osloviť nielen skalných fanúšikov, ale aj úplne nových hráčov, ktorí majú dnes trochu iné preferencie. Do popredia survival hororu sa tak dostáva akčnejší prístup a väčší dôraz na súboje inšpirované populárnym souls-like štýlom. Ešte pred vydaním som si vravel, že toto skrátka nemôže dopadnúť horšie než vynikajúco. Dnes, po nejakých 11-hodinách v Japonsku už viem, že to so Silent Hill f a jeho novým prístupom nebude také ružové, ako som čakal. Viac však v nasledujúcich riadkoch.
Hmla tentokrát sužuje japonské mestečko Ebisugaoka
Síce sa to podľa názvu hry nezdá, ale tento raz nás nečaká ďalšia výprava do tajuplného Silent Hill. Nové f sa totiž odohráva vo fiktívnom japonskom mestečku Ebisugaoka v 60. rokoch. Hlavnou hrdinkou je dospievajúca školáčka Hinako Shimizu, ktorá tu žije so svojou rodinou. Kedysi bola veselým a energickým dievčaťom. Časom však prišla puberta a vysoké očakávania spoločnosti. Budúcnosť mladých japoniek je totiž nalinkovaná tak, že sa z nich majú stať mladé ženy, ktoré budú po boku manžela viesť usporiadaný život.
Táto vidina nie je pre Hinako lákavá, takže sa z nej stala čierna ovca. Zvlášť po tom, čo sa jej dokonalá sestra Junko vydala a splnila tak všetky sny svojich rodičov. Hinako vtedy prišla o svoju veľkú oporu a zostala v rodnom hniezde, ktorý nie je tým teplým a bezpečným miestom, o akom sníva každé dieťa. Namiesto toho musí znášať opilecké a násilnícke excesy svojho otca, ktorý nezvláda svoje emócie a každý deň ponižuje submisívnu matku. Ukážka tohto patriarchálneho spolunažívania Hinako o to viac utvrdzuje v tom, že o takýto život nemá záujem.
Jedného dňa sa medzi ňou a otcom strhne hádka, po ktorej Hinako odchádza z domu za svojimi kamarátmi. Po celej Ebisugaoka sa však krátko na to začína rozmáhať temná hmla. Mesto zaplnia krvilačné monštrá a hlavná hrdinka je nútená bojovať o holý život. Cesta za spásou však bude plná desu, osobných tráum a psychologických hier. Často si tak budete klásť otázku – čo je ešte skutočné a čo sú len výplody vašej mysle.
Štúdio NeoBards Entertainment tak pod taktovkou Konami jasne zachováva jadro série Silent Hill. V centre diania je opäť desivý psychologický príbeh, ktorý naplno ťaží z japonského folklóru. Po Ghost of Yotei a Assassin’s Creed Shadows je tak Silent Hill f ďalšou hrou odohrávajúcou sa v krajine vychádzajúceho slnka, odkiaľ som sa vrátil len nedávno a fakt som si to tam zamiloval. Toto zasadenie je skvelé a autori z neho dostali maximum. Aj keď je škoda, že príbeh má spočiatku pomalší rozbeh a chvíľu trvalo, kým som sa namotal.
Potom sa z hmly vynoril plný potenciál a dianie som sledoval s veľkým záujmom až do konca, teda cca 11 hodín. Páčili sa mi skvele spracované prestrihové scény aj paralelná verzia Japonska, ktorú Hinako navštívi v snoch. Bolo skvelé, že scenár sa nebál šokovať, ani otvárať silné témy a nechať vás premýšľať. Pochváliť treba aj dobre navrhnuté postavy, hustú atmosféru, mrazivé momenty a denník pre hlbšie ponorenie do deja. Ak patríte k fanúšikom Silent Hill, z tohto pohľadu dostanete všetko, čo od značky očakávate. Až na kvalitné finále, na ktoré si treba počkať. Silent Hill f má totiž celkovo až 5 koncov, ktoré odhaľujú iný uhol pohľadu na to, čo sa v Ebisugaoka vlastne stalo.
Možno vám to znie zaujímavo, ak máte kopec času, lovíte trofeje a vyžívate sa v hrách na rôzne spôsoby. Ja osobne takémuto prístupu nefandím. Dobrých hier na mojom wishliste nie je málo a keďže patrím k starším hráčom, ktorých čas je vzácny, oveľa radšej by som mal kompletný zážitok už na prvé hranie. Prípadne, by som sa rád k rôznym koncom dostal jednoduchšie.
Lebo ak vám teraz napadlo, že si načítate poslednú uloženú pozíciu pred záverečnými titulkami a v správnom momente len vyberiete odlišné možnosti, tento magický recept nebude fungovať na každý z koncov. Niektoré totiž naozaj vyžadujú opätovné hranie a splnenie špecifických požiadaviek. Tých 11 hodín tu síce slušne zbehne, ale mňa osobne znovuhrateľnosť až tak nelákala. V tomto kontexte preto treba spomenúť ešte cenovku 79,99 eur (pre konzoly), ktorá sa vzhľadom na ponuku aj napriek znovuhrateľnosti zdá vysoká.
Tradičné jadro s dôrazom na prieskum a puzzle
Ak patríte k fanúšikom série, iste vás poteší, že Silent Hill f je v jadre presne to, čo očakávate. Ebisugaoka servíruje zaujímavý prieskum, počas ktorého sa budete spoliehať na klasickú mapu. V nej si Hinako značí úlohy, zaujímavé miesta, prechody, ale aj zablokované časti či body, kam sa musí dostať. Na tejto ceste vás čaká zbieranie kľúčov, rituálnych predmetov či odkazov, ktoré vám pomôžu vyriešiť rôzne puzzle.
Táto zložka je opäť raz jedným z hlavných pilierov hry a Silent Hill f vďaka tomu servíruje inteligentne navrhnuté hádanky. Núti vás premýšľať, čítať zápisky a riešiť logické situácie, ktoré pekne variuje a prakticky takmer vždy vás tu v tomto smere čaká niečo nové. Keďže f nemá české titulky, znalosť angličtiny bude vítaná. Bez nej totiž asi sotva budete vedieť, čo obsahujú zápisky alebo kam sa vydať, aby ste našli konkrétny predmet či rozlúštii správnu kombináciu zámkov.
Na rad však prídu aj zaujímavé puzzle so strašiakmi v poli, otáčanie kamenných elementov, ktoré odomykajú dvere podľa správnych symbolov či dešifrovanie kódov na odomykanie skriniek jazykom teenagerov. V Silent Hill f je vždy dôležitý kontext. Treba si pomáhať denníčkom, zamyslieť sa nad situáciou a niekedy skúšať. Na svoje si tak určite prídu všetci fanúšikovia puzzle. V ich prípade sa dá dokonca nastaviť obťažnosť na príbehovú a ťažkú podľa toho, či sa chcete trápiť viac alebo menej. Puzzle však považujem za veľmi vydarené, rozmanité a verím, že ich riešenie vás bude baviť.
Zvlášť, keď sa ponoríte do výbornej a hustej atmosféry mysterióznej Ebisugaoky. Na celkovom zážitku sa rozhodne podpisuje aj špičkový level dizajn, ktorý ide ruka v ruke s puzzle a prieskumom. Postup vpred je lineárny a v otvorenejších prostrediach vás budú limitovať slepé uličky či rôzne zátarasy. Inokedy však budete mať možnosť odbočiť a hľadať veci, vďaka ktorým sa o svete dozviete viac. Veľmi zaujímavo pôsobí aj paralelná verzia Japonska, do ktorej sa Hinako dostane v snoch. Má svoje vlastné pravidlá a vezme vás na desivé miesta pretkané históriou aj atraktívnym folklórom.
Rozšírená akcia v souls-like štýle
Kým prieskum prostredia a puzzle som si užíval, o súbojoch bohužiaľ nemôžem povedať to isté. Silent Hill f sa rozhodol zlákať mladšie publikom väčším dôrazom na akciu, čo sa tu nie vždy vypláca. Hlavne, keď súboje pôsobia toporne a souls-like štýl mi tu proste nesedí. Hinako na svojej ceste stretne niekoľko druhov groteskných monštier. Ich variabilita je však dosť slabá a vzhľadom na akčnejší prístup by si hra v tomto smere zaslúžila viac rozmanitosti.
Súbojový systém sa spolieha na ručné zbrane. Nie je to jednoduché aj napriek tomu, že vám Silent Hill f ponúka aj príbehovú obťažnosť. Pohyb nepriateľov je ťažšie predvídateľný a na útoky reaguju animačne zvláštnym spôsobom. Arzenál je dosť chudobný a tvoria ho len kovové rúrky, basebalová pálka či nože. S výnimkou alternatívnej reality, ktorá má vlastné a oveľa lepšie zbrane.
Klasický arzenál sa vám počas boja dokáže opotrebovať, čo nie je úplne šťastná mechanika. Zopárkrát sa mi totiž stalo, že moje zbrane boli zničené, nemal som po ruke žiadny kit na opravu a nikde v okolí nebola žiadna ďalšia zbraň. V takýchto prípadoch máte na výber jedine útek. Naopak, ak sa máte čím brániť, tak Hinako využíva ľahký aj ťažký úder a rýchly úhyb.
V správnom momente sa dá načasovať protiútok a v súbojoch si našiel miesto aj fokus výpad. Ten je previazaný na ukazovateľ príčetnosti, resp. psychickej odolnosti hlavnej hrdinky. V prípade, že sa vám príčetnosť nabije na maximum, môžete využiť špeciálny devastujúci útok, ktorý spôsobuje nepriateľom veľké poškodenie.
Ak ste hrali Lies of P, Dark Souls či Elden Ring, iste viete, že údery a uhýbanie spotrebuje výdrž, čo platí aj v prípade Hinako. Keď sa vyčerpá, čo sa deje po pár výpadoch, nemôže bojovať do momentu, kým sa stamina nezregeneruje. Boje však celkovo pôsobia skôr strnulo a ťažkopádne. Sú náročné, chýba im možnosť krytia a z môjho pohľadu išlo o mechaniku, ktorú som si užíval najmenej. S výnimkou vydarených a rozmanitých súbojov s bossmi.
Konzumné predmety, talizmany a svätyne
Aby bol súbojový systém komplexnejší, autori ho previazali na zbieranie konzumných predmetov a využívanie ich bonusov. Minimálne spočiatku to ale bude pôsobiť trochu chaoticky. Predmetov má SIlent Hill f zbytočne veľa, rozoznáte ich len podľa japonských názov (čo vám zrejme veľa nenapovie) a niektoré majú duplicitný účinok.
Sú tu veci, ktoré zbierate kvôli pasívnym bonusom. Príkladom je Ramune, teda lokálny drink, ktorý vám obnoví príčetnosť. To isté robí aj čokoláda, zatiaľ čo bandáže, Arare či Yokan doplnia vaše zdravie buď maximálne, alebo aspoň z časti. Konkrétne konzumné predmety sú tiež univerzálne a boostnu vám všetky ukazovatele, zatiaľ čo ďalšie majú len jeden efekt. Viete sa k nim dostať v inventári a pridať si ich na rýchly prístup, aby ste napríklad počas boja mali po ruke niečo, čo vám obnoví zdravie, výdrž alebo opraví opotrebovanú zbraň.
V predmetoch sa však musíte vyznať, čo mi robilo problém. Boli súboje, kedy som zúfalo potreboval niečo na doplnenie zdravia, tak som konzumoval veci systémom pokus omyl, čím som si zbytočne minul predmety s odlišným efektom. Pritom by stačilo, ak by ich bolo menej alebo ich autori mohli označiť podľa farby či iného lepšieho rozpoznávača, než sú samotné japonské názvy, ktoré mi nič nehovoria.
Predmety okrem pasívnych bonusov zohrávajú ešte ďalšiu úlohu a tou je obeta. Počas hrania Silent Hill f narazíte na svätyne Hokora. Dá sa v nich uložiť hra (mimo automatického ukladania) a obetovať nazbierané predmety. Za to získate vieru, ktorá slúži ako herná mena. Kúpite si za ňu omamori, teda talizman s pasívnym efektom. Niektoré vám maximalizujú výdrž, ďalšie zrýchlia dobíjanie fokusu, doplnia život po úspešnom protiútoku, znížia dohľadnosť nepriateľov a podobne.
Herná mena sa dá využiť aj na modlitby, ktoré reprezentujú schopnosti v podobe zdravia, príčetnosti, výdrže či počet slotov na omamori. Všetko toto si vďaka viere môžete navyšovať. Je to celkom šikovný systém nápadito prepojený s mytológiou v Japonsku, kde si dodnes viete kúpiť množstvo talizmanov, navštíviť veľa svätýň a rôznych miest na posilnenie ducha. V hre to funguje jednoducho, intuitívne a pekne to dopĺňa celkový zážitok.
Moderný vizuál na Unreal Engine 5
Silent Hill f beží na obľúbenom Unreal Engine 5, ktorý pri third person hrách nebýva až taký problematický ako v prípade rýchlych strieľačok typu Borderlands 4. Celkovo novinka pôsobí veľmi dobrým dojmom. Má kvalitné modely postáv, detailne navrhnuté monštrá aj mrazivé lokality, kde vynikajú hry svetiel a tieňov. Atmosféra síce nie je taká hustá, ako v remaku Silent Hill 2, ale celkovo sa vydarila. Je tu skvele využitý japonský folklór aj snaha o fotorealistické detaily.
Pochváliť treba tiež kvalitné prestrihové scény, efekty hmly a výborný dabing, či už sa rozhodnete hrať v japončine alebo angličtine. Správne nepríjemné vedia byť hororové zvuky, svišťanie vetra, náhodné buchnutia aj strety s niektorými nepriateľmi. Príkladom je chodiaca guča bábik, ktorá vrieska tak, že vám budú krvácať uši. Technický stav Silent Hill f je na PS5 veľmi dobrý, neznaznamenal som žiadne bugy ani iné chyby, aj keď niektoré lineárne koridory na dnešnú dobu nepôsobili najlepšie.
K dispozícii je režim kvality a výkonu, pričom záleží na vás, či uprednostníte snímkovanie alebo rozlíšenie. V oboch prípadoch sa mi hralo dobre a vzhľadom na žáner Silent Hill f tu ani kvalita a 30 fps nie sú žiadnym problémom podobne, ako v prípade nedávneho Cronos: The New Dawn. Spomenúť treba aj vydarený hudobný doprovod, o ktorý sa postaral sériou pretkaný Akira Yamaoka. Využil svieže motívy a jeho skladby perfektne doplnili lokálnu estetiku.
Verdikt
Výlet po opustených uličkách Ebisugaoky je spočiatku lákavý, tajuplný a krásne znepokojivý. Silnou stránkou je určite kvalitný príbeh, ktorý sa nebojí dotýkať temných tém s psychologickým presahom. Celé sa to odohráva vo výborne zvolenom japonskom prostredí, kde autori naplno ťažia z lokálneho folklóru, podmanivej atmosféry a zaujímavých puzzle elementov. Hlavne vďaka tomu vás hra dokáže vtiahnuť hlbšie, než by ste možno čakali.
Lenže čím dlhšie kráčate v hmle, tým viac si uvedomíte, že pod povrchom sa skrýva nejedna trhlina. Zážitok brzdia hlavne ťažkopádne súboje, slabá variabilita zbraní aj nepriateľov či zmätočný systém predmetov, ktorý viac otravuje, než obohacuje. Výsledné pocity sú teda skôr rozporuplné a veľmi záleží na tom, ako vám nový prístup sadne. Určite nemôžem povedať, že by bol Silent Hill f vyložene zlou hrou, ale narazil skôr na moje osobné očakávania. Dosť často som pri hraní mal pocit, že to celé mohlo byť podstatne lepšie a že vývojári mali menej experimentovať. Tak snáď nabudúce.
0 komentárov