Ubisoft nemá najlepšie obdobie. Niekdajšia továreň na herné sny by sa v posledných mesiacoch dala prirovnávať skôr k potápajúcej sa lodi. Na Avatar Frontiers of Pandora sa zabudlo prakticky hneď po vydaní. Len preto, aby o dva mesiace neskôr zhmotnilo metaforu potápajúcej sa lode nekonečne vyvíjané, odkladané a veľmi drahé Skull and Bones. 

Zraky mnohých sa upierali k Star Wars Outlaws, ktoré som si užil, ale aj napriek obrovským ambíciám nebolo dostatočne výrazné na to, aby sa stalo hitom a naplnilo vrecká investorov. Licencovaným značkám sa nedarí, pokračovania sú až príliš generické a zlato v podobe Splinter Cell či trojáčkového Prince of Persia roky leží ľadom. Novým mesiášom má byť séria Assassin’s Creed, na ktorú vydavateľ vsadil prakticky všetky karty. 

Už odteraz vieme o niekoľkých oznámených pokračovaniach a situácia by sa mala dostať do bodu, že každý rok uvidíme jednu poriadnu AC hru. Naštartovať tento snový alebo skôr záchranný plán má Assassin’s Creed Shadows, ktoré sa skrátka musí stať hitom. Po niekoľkých odkladoch tu teda konečne máme vytúžené Japonsko.

Vzhľadom na reputáciu vydavateľa sa ale na Shadows pozerám s veľkoku dávkou skepse. Ak ste na tom podobne, poďte sa so mnou presvedčiť o tom, či výlet do Japonska bude konečne Ubi-hitom, na ktorý všetci čakáme alebo vydavateľ zaryto pokračuje vo svojich šľapajách vedúcich do pekla. Odpoveď nájdeme v riadkoch nižšie.

MINI recenziu Assassin’s Creed Shadows nájdete na Instagrame.

Nový Animus hub

Ešte pred spustením celej hry vás tentokrát privíta nový asasínsky Animus hub. Ubisoft s ním chce do budúcna zjednotiť všetky nasledujúce diely série a mimo iného bude slúžiť ako taký bod pre ich spustenie. Ak vám pri ňom napadá otravný Call of Duty hub, tak sa našťastie nemusíte obávať. Aspoň na štarte je podstatne jednoduchší, oveľa menej ťažkopádny a minimálne zatiaľ funguje len ako taký zoznam, kde si vyberiete nainštalovanú hru, ktorú chcete hrať. 

Okrem Shadows tam máte ešte Origins, Mirage, Odyssey a Valhallu zoradené podľa rokov, kedy sa odohrávajú. Po zvolení hry je už priebeh klasický a prakticky v okamihu sa ocitáte v menu zvolenej hry. Na výber máte možnosti pokračovať, začať novú alebo načítať posledné uložené pozície. Aktuálne je teda hub len akýmsi medzikrokom výberu hry a jeho využitie je v zlomkoch sekundy. Nijako ma teda nevyrušoval a nemusíte sa ho obávať ani vy. Jeho doplnkovou funkciou je tiež obchod, kde si môžete kupovať in-game doplnky a predmety. Nie je agresívny, ale skôr skrytý, takže rovnako nevyrušuje. Čo vás ale vyruší je fakt, že keď si prebehnete jeho ponuku rýchlo zistíte, že sa nejedná len o kozmetické predmety, ale o veci, ktoré majú reálny vplyv na hrateľnosť. Ich kúpa však nie je nutná.

Vitajte (konečne) v historickom Japonsku

Assassin’s Creed Shadows berie sériu konečne tam, kde ju všetci chceli vidieť už roky. Príbeh odohrávajúci sa v roku 1579 rozpráva o krvavej a ťažkej ére Japonska, ktoré sa tvrdou rukou snaží zjednotiť krutý lord Oda Nobunaga. Silou si berie stále ďalšie územia a nepokoje rastú. Po vpádoch jeho vojsk zostáva len spúšť a utrpenie. Jedným z cieľov krutého vládcu sa stáva aj provincia Iga, domov mladej shinobi Naoe. 

Keď Iga padne, Naoe sa tak vydáva na cestu pomsty, počas ktorej sa bude snažiť nájsť nielen vnútorný pokoj, ale aj istý záhadný predmet zviazaný so sľubom daný jej otcovi. Na druhej strane do príbehu vstupuje aj mocný samuraj Yasuke. Čaká ho boj s démonmi minulosti, počas ktorého sa osudy hlavných postáv pretnú. Prečo a čo všetko to prinesie ale prezrádzať nebudem.

Musím uznať, že dejová linka v Assassin’s Creed Shadows pôsobí výborne. Konečne je tu opäť silný dôraz na príbeh, vrátane dobre nastavených motivácií a kvalitne napísaných postáv. Scenár sa pekne blýska aj vďaka pompéznej  prezentácii, za ktorou stoja skvelé herecké výkony, atmosferická hudba a kvalitné, filmovo ladené prestrihové scény. Toto v sérii dlhšie chýbalo a naozaj sa teším, že ma opäť bavilo sledovať dej pod hlavičkou značky Assassin’s Creed, ktorý mal výbornú dynamiku a veľa, resp. presne toľko cut-scén, koľko si príbehová hra zaslúži.

Nečakajte teda už žiadne nudné in-game rozhovory ani nezáživné zabudnuteľné postavy. Konečne tu máme charizmu, emócie, silné momenty, zvraty či občasný dobre zapadajúci humor. Do deja navyše miestami viete vstúpiť tým, že vám hra ponúkne možnosť voľby. Väčšinou to ale nie je nič veľké, čo by zásadne menilo príbeh v štýle Avowed. Je to skôr zopár možností, ktoré v drvivej väčšine nijak extrémne nemenia udalosti.

Výnimkou sú momenty, kedy viete rozhodnúť o tom, kto z vašich cieľov či spoločníkov zomrie alebo si zaslúži milosť, prípadne záchranu. Pri spoločníkoch máte tiež možnosť zvoliť či chcete, aby sa k vám pridali alebo sa vaše cesty rozídu. Tu inak pozor, pretože hneď na začiatku som si omylom zrušil zaujímavú postavu. Ak vás ale rozhodnutia nelákajú, dajú sa aj vypnúť tak, že si v nastaveniach hry vyberiete naratívnu cestu. S ňou vás čaká klasický konón príbehu, bez nutnosti robiť rozhodnutia.

Ako prvá sa k slovu dostáva Naoe, s ktorou prežijete niekoľko úvodných hodín až do momentu, kedy sa jej dejová linka pretne s Yasukem. Potom sa medzi postavami viete ľubovoľne prepínať, ale budú tu aj questy určené presne pre konkrétnu postavu. Celkovo zaberie hlavná dejová linka cca 30 hodín s tým, že si ju viete zdvojnásobiť vedľajším obsahom. Dĺžka je za mňa adekvátna a som rád aj za to, že sa Ubisoft konečne drží pri zemi a neservíruje nám ďalšiu nekonečnú Valhallu či Odyssey. Aj vďaka tomu a skvelej prezentácii ma príbeh bavil, pričom ho považujem za jeden z kľúčových plusov, ktoré Shadows má.

Návrat k assassínskym koreňom spestrený dvoma postavami

Assassin’s Creed Shadows je po stránke hrateľnosti verný starým dobrým koreňom. Hravo vás o tom presvedčia prvé hodiny strávené s Naoe. Síce v nich zažijete aj klasické boje, ale primárne sa nesú v duchu stealth, ktorým bola kedysi séria povestná. Opäť tu teda čakajte kradmé zabíjanie, elimináciu pomocou skrytej čepele a skrývanie v kríkoch či kôpkach sena. Novinkou je využívanie tieňov, kedy môžete sfúknuť sviečky alebo zničiť zdroje svetla a splynúť s tmou. 

K tomu sa pridáva možnosť plazenia, ale aj klasické písknutie či skrývanie mŕtvol. Naoe využíva tiež dymovnice, hádzanie nožov a loadout dvoch typov zbraní, medzi ktorými sa viete prepínať. Ide o katany, nože, nunčaky a podobne. Okrem toho obľubuje parkúr a pomáha si vystreľovacím hákom. Uľahčuje jej nielen lezenie, ale aj elimináciu cieľov. Využijete ho napríklad v interiéri, kedy sa viete vytiahnuť na strop a zoskočiť v tej pravej chvíli s fatálnym bodnutím skrytou čepeľou.

S tradičným assassínskym zážitkom, ktorý reprezentuje Naoe, je opäť (bohužiaľ) spätý aj systém vežičiek. Ten bol v sérii kritizovaný už dlhšie a Ubisoft sa ho teraz rozhodol vrátiť. V praxi tak budete znova nútení liezť na vyznačené rozhľadne, vďaka čomu si odomknete body rýchleho cestovania a odhalíte viac z mapy. Odmenou za tento zastaralý prístup vám budú aspoň efektné skoky dôvery, ktoré sú pre sériu rovnako typické. Osobne si však viem predstaviť, aby to bolo riešené inak. 

Opozitom k Naoe je ťažko ozbrojený samuraj Yasuke. Ten rozhodne nebude sedieť v kúte, kašle na tiene aj tichý postup. Je navrhnutý tak, aby sa do konfliktov mohol vrhnúť priamo, čo sprevádzajú parádne krvavé súboje, ale aj odseknuté hlavy či končatiny. Poteší hráčov, ktorí nemusia stealth a majú oveľa radšej akčnejší prístup. Yasukeho loadout tvoria hlavne meče, kombinované so strelnými zbraňami ako kuša alebo puška. 

Na rozdiel od Naoe je však menej agilný a pomalší pri lezení. Keď sa náhodou ocitne na streche, dokáže z nej ťarbavo skočiť so slovami, že na toto je už starý. Po stránke hrateľnosti sa správa ako taký malý tank, ktorý dokáže preraziť steny. Napriek tomu mu ale nechýba obratnosť či zaujímavé špeciálne schopnosti, ako odkopnutie nepriateľa. 

Obe hlavné postavy sú správne odlišné a za každého sa hrá inak, čo vnáša do Assassin’s Creed Shadows peknú diverzitu. Hráč si tak môže vybrať preferovaný štýl, aj keď niektoré questy bude musieť zvládnuť len v konkrétnej postave. Mimo nich sa však viete v otvorenom svete medzi Yasukem a Naoe ľubovoľne prepínať. Pochváliť musím aj kvalitu samotných bojov, ktoré majú najbližšie k tomu, čím bola séria kedysi. 

Súbojový systém sa opiera o ľahký a ťažký úder, párovanie aj úskok. Budete vykrývať ľahké útoky a uskakovať pred ťažkými, pričom v ceste vám bude stáť pomerne rozmanitá paleta nepriateľov. Klasických vojakov doplnia lukostrelci, väčší obrnení kapitáni, nepriateľskí samurajovia a rôzne iné variácie strážcov. K tomu nechýbajú ani súboje s bossmi, ktorých si tiež užijete dostatok. Zaujímavým spestrením bude aj možnosť privolať si spoločníkov a využiť na krátky moment ich schopnosti. Vedia napríklad zabaviť stráže, rozpustiť atmosféru dymovnicami alebo niekoho zlikvidovať.  

Celkové boje sú teda aj vďaka tomu veľmi vydarené, efektné a animačne výborne dotiahnuté. Už od prvého momentu vás budú veľmi baviť, aj keď nie sú až také komplexné, ako v Ghost of Tsushima. V prípade Assassin’s Creed Shadows im však ešte nahráva diverzita samotných postáv a ich rôzne schopnosti. Ale aj fakt, že to celé nie je len bezduchá sekačka a hlavne na vyššej obťažnosti je nutné premýšľať, vykrývať a trochu taktizovať.

Akčné RPG, ktoré sa drží pri zemi (a to je dobre!)

Síce sa Assassin’s Creed Shadows klasifikuje ako akčné RPG, ale oveľa viac pôsobí a hrá sa ako akčná adventúra s role-playing prvkami. Tie nie sú nijako zvlášť hlboké, čo osobne oceňujem. Sú tu občasné voľby v dialógoch a opäť sa vracajú levely postáv, ktoré stále trochu aspoň za mňa rušia zážitok v zmysle, že si budete musieť dávať pozor na úroveň nepriateľov. To vás v istých momentoch núti riešiť vedľajší obsah, aby vám pomohol zdvihnúť level na nasledujúcu príbehovú misiu.

Ak máte povedzme level 20 s tým, že vás čaká quest na rovnakej úrovni, tak je to vo väčšine prípadov spanilá jazda. Pokojne môžete ísť aj do levelu 22, ktorý vás síce už vie potrápiť, ale stále je to zvládnuteľné. S levelom 20 sa však neodporúčam zdržiavať v regiónoch o tri či štyri levely vyššie. Nepriateľ by vás vedel skosiť jednou ranou, čo podľa mňa sérii Assassin’s Creed nikdy nesvedčilo a bol by som rád, keby Ubisoft dá konečne levelovaniu zbohom. Jedinou výhodou v tomto smere je, že levelovanie pri oboch postavách prebieha súbežne, takže sa zvyšuje naraz u Yasukeho aj Naoe.

Každá z postáv má navyše vlastný inventár s výbavou, rozdelený na primárnu a sekundárnu zbraň, koňa, helmu, brnenie a amulet. Zbrane si viete kupovať, získavať za questy alebo vylepšovať, čím zvyšujete ich level, poškodenie a efektivitu. Aj tu sa novinka drží pri zemi a adekvátne veľký loadout pripomína skôr God of War než Valhallu. Na to nadväzuje tiež vhodne zvolený, pre každú postavu samostatný strom schopností. 

Je rozdelený do šiestich kategórií, ktoré ukrývajú +/- desať skillov. Tie sú navrhnuté veľmi dobre a stromy namiesto balastu v podobe stoviek hlúpostí ponúkajú funkčné a prakticky využiteľné vylepšenia. Príkladom sú špeciálne pohyby, zvýšenie poškodenia a rôzne útoky. Aj v tomto prípade musím Ubisoft pochváliť, pretože ja osobne nie som fanúšik nekonečného množstva predmetov a schopností, z ktorých reálne vyskúšate len pár a zvyšok je do počtu. 

Tu všetko funguje, má svoje opodstatnenie aj akurátnu veľkosť. Vďaka tomu sa označenia RPG nemusia báť ani hráči, ktorí sériu milovali ešte v časoch, kedy sa striktne profilovala ako akčná adventúra. Spomenú si pri tom aj na Brotherhood, pretože v Assassin’s Creed Shadows nechýba ani budovanie základne. To myslím bolo aj vo Valhalle, ale tú som vynechal. Systém v Shadows je pomerne jednoduchý a ide o výstavbu nových domčekov, zmeny vzhľadu a ich vylepšenia. Vďaka tomu získate napríklad súkromný obchod alebo zbrojnicu.

Veľa vetvenia v questoch aj balastné aktivity

Pozorným čitateľom iste neuniklo, že až doteraz som Assassin’s Creed Shadows primárne chválil. Má skvelý príbeh, kvalitné súboje a je super, že sa snaží vrátiť k základom. Viac sa drží pri zemi a hrá sa ako klasická akčná adventúra, čo spestrujú RPG prvky a dobre zvolené, diametrálne odlišné postavy. No a teraz je čas na kritiku, ktorú bohužiaľ opäť dostávajú questy. V tomto prípade čakajte až zbytočne veľa vetvenia.  

Napríklad maskovaná skupina, po ktorej Naoe ide vo svojej hlavnej linke, má celkovo 12 členov. Každého treba vypátrať a eliminovať, čo je podobný prístup, ako sme videli v predošlých dieloch série. V tomto prípade by som ešte povedal, že questy v hlavnej dejovej linke sa vedia aj blysnúť. Po stránke náplne síce nie sú ktovie ako rozmanité, ale dokážu využiť pekné kombinovanie hlavných postáv aj vykúzliť niekoľko zaujímavých lokalít.

Dobrým príkladom je quest prepadnutia pevnosti, kde cestu začína tichým spôsobom čistiť Naoe. Len aby sa dostala k bodu, kde otvorí bránu a nastúpi hrubá sila na čele s Yasukem. Páčil sa mi aj quest, kde treba infiltrovať obrovskú loď. Dejová linka vás potom privedie do tajnej jaskyne a priestor dostane aj potápanie. Tu vývojári pekne využili atmosferické lokality a vyťažili z toho, čím by Assassin’s Creed Shadows mal byť.

Bohužiaľ sa ale v tomto duchu nenesie celá hra. Do stromu questov sa pridávajú vetvy miestnych obyvateľov z rôznych provincií, Yasukeho dejová linka či spojenci v lige asasínov. Postupom príbehu odhaľujete ďalšie prepojené skupiny a zoznam cieľov na elimináciu sa naďalej rozrastá. Až tak, že situácia je trochu neprehľadná. Namiesto akejsi chaotickej questovej grafickej mapy, to Ubisoft mohol zjednodušiť klasickým zoznamom, kde sa lepšie rozlíšia hlavné a vedľajšie questy. 

Súčasťou questov sú tiež indíce, ktoré vám povedia, kde váš cieľ videli naposledy, koho treba nájsť, aby vám prezradil viac informácií, prípadne v ktorej oblasti či mieste by ste sa mali porozhliadnuť. Ubisoft však myslel aj na lineárnejšie založených hráčov. Tí si môžu v menu zapnúť tzv. guided experience, teda klasické navádzanie k bodom bez nutnosti pátrania. Natívne je táto možnosť vypnutá, pretože Ubisoft už klasicky chce, aby ste jeho nádherný svet objavovali a kochali sa každých pár metrov.

Samozrejmosťou je aj veľa balastných aktivít, kvôli ktorým herná náplň začne skĺzať ku klasickej Ubi-repetitívnosti. Grom Assassin’s Creed Shadows je eliminácia príbehových cieľov. Veľké hlavné misie sú fajn aj keď časom opakujú premisu, dokážu servírovať aspoň slušné kulisy či variabilné prostredia. Kvôli levelovaniu však budete musieť riešiť aj vedľajšie questy či zoznamy eliminácie cieľov, čo je fakt nuda. Hlavne preto, že ich likvidovanie je vo väčšine prípadov skoro totožné. 

 Likvidovanie cieľov striedalo aj tradičné choď tam, zober toto a prines mi to naspäť. Niektoré questy dokonca fungujú len tak, že stačí prísť na miesto, pozrieť si prestrihovú scénu, po ktorej vás čaká obrazovka QUEST COMPLETED. Prípadne vás vývojári angažujú v prestrihovej scéne aspoň jednou, aj keď nepodstatnou voľbou v dialógu. Aj keď je Assassin’s Creed Shadows akčné RPG, v dizajne questov určite nedokáže konkurovať velikánom typu Zaklínač, Cyberpunk 2077 či Kingdom Come Deliverance, ale balansuje skôr niekde na úrovni Hogwarts Legacy. 

Možno by stačilo, aby si v vývojári zahrali aj konkurenčné open worldy, napríklad od Rockstaru či CD Projektu RED. Týmto štýlom totiž väčšinou len separujú a vykrádajú samých seba. Ak by som na questoch mal ešte niečo pochváliť, tak retrospektívne linky, vďaka ktorým sa dozvieme viac o postavách, ich motiváciách a súkromných príbehoch. Keďže úvod hry sa zbehne pomerne rýchlo a vy si počas tohto sledu udalostí nestíhate k charakterom vytvoriť vzťah, Ubisoft si to scenáristicky podkul práve týmto obsahom. 

Uvidíte napríklad budovanie vzťahu Naoe s jej otcom Nagatom, ale tiež ďalšie udalosti vedúce k tomu, čo sa stalo v Ige. V prípade Yasukeho sa zas dozviete viac o jeho pôvode, spojenectve s krutým Nobunagom a príbeh veľmi pekne argumentuje a využíva fakt, že ide o veľkého černošského samuraja. Za mňa išlo o skvelý spôsob, ako sa ešte viac ponoriť do hry a toto spomínanie ma fakt bavilo.

Mapa je pritom posiata ďalšími aktivitami, ktoré sú väčšinou generické a veľmi sa boja prekročiť tieň klasických otvorených svetov od Ubisoftu. V praxi teda príde na rad čistenie táborov, lezenie na veže, zbieranie rôznych predmetov či modlenie v svätyniach. 

Aj tu však zopár vecí vyniká. Veľmi sa mi páčil napríkad dungeon, v ktorom som hľadal loot. Nešlo totiž len o klasický prechod jaskyňou a aspoň tu sa autori s hrateľnosťou viac pohrali. Do pátrania po poklade pridali lezenie, plazenie, presúvanie políc či odpaľovanie stien. Tohto typu obsahu to mohlo byť viac, pretože bol jedným z mála, ktorý ma vytrhol od tradičnej eliminačnej rutiny. Spomenul som si pri tom na ikonické hrobky v hrách s Eziom. Po 20 hodinách hrania som však narazil iba na jeden takýto quest.

Po strune mi brnkla aj parkúrová aktivita s vyznačenou cestou, ktorá vás dovedie k pokladu. Predtým však musíte liezť, skákať a zdolať nástrahy prostredia. O spestrenie sa snaží aj mini-hra s učením bojových techník v podaní Yasukeho alebo meditácia za Naoe, kde musíte v správnom čase stláčať konkrétne tlačidlá. Odmenou vám budú XP body a nová zbraň. Keď to absolvujete prvýkrát, poviete si fajn, ale na piaty už to teda zábava veľmi nie je.

No a ak by sa vám eliminácia cieľov v hlavnej dejovej linke málila, môžete využiť assassínske kontrakty alebo infiltráciu nepriateľských táborov. Ale keď sa vám do toho nebude chcieť, vlastne sa ani nečudujem. Práve toto je totiž výkvet repetitívnosti. Ubisoft navyše už klasicky chce, aby ste jeho krásny svet objavovali, takže na mape uvidíte tiež mnoho bodov označených otáznikom. 

V praxi ich ale stačí navštíviť a hra vás odmení hláškou, že ste objavili nové miesto. A to je všetko. Či vám to stačí, aby ste sa vydali na prieskum, už nechám na vás. Mne osobne ale teda rozhodne nie. Stačí si spomenúť na rozmanitosť v GTA, Red Dead Redemption či Zaklínačovi, kde bola radosť objavovať svet, ktorý vás odmenil rozmanitou náplňou úloh, ale aj náhodnými udalosťami. O tie sa síce snaží aj Assassin’s Creed Shadows, ale väčšinou majú len formu krátkeho rozhovoru, čo nie je žiadne terno.

Na túto konkurenciu tak novinka od Ubisoftu stále nestačí. Ak ho však mám porovnať len s predošlými dielmi série, vedie si oveľa lepšie. Celkovo by som povedal, že je Shadows najlepšou Assassin’s Creed hrou za posledné roky. Povedal by som, že od Syndicate. Kým Origins ma ešte ako tak bavil, Odyssey a Valhalla považujem za obrovské kroky vedľa. Naopak Shadows je v porovnaní s nimi niekde úplne inde a ako fanúšik starších dielov som si ho užil asi najviac. Ak máte na sériu podobný názor, novinka by sa vám mohla páčiť.

Pompézna prezentácia a skutočný nextgen

Assassin’s Creed Shadows na vás už od začiatku urobí naozaj skvelý dojem. Má totiž veľmi modernú a pompéznu prezentáciu, ktorá pôsobí nextgenovo podobne, ako svojho času Unity. Ale, a teraz sa podržte…s výbornou optimalizáciou! Odklady teda novinke jednoznačne pomohli a počas hrania som nenarazil na žiadne výrazné bugy, prepady snímkov ani nič podobné. 

Namiesto toho som sa kochal neuveriteľne nádherným Japonskom, ktoré vám servíruje krásne výhľady. Ubisoft tu prakticky ukazuje technologický výkvet otvorených svetov, vďaka čomu je Shadows bez debaty jeho najkrajšou hrou. V zásade čakajte rozmanitú krajinu, kde vás zaujme množstvo detailov. Osobitne vynikajú časticové efekty, kedy počas prudkého vetriska všade naokolo lieta lístie, kvety či seno. Vynikajúcu atmosféru vie naservírovať aj hustý dážď, kedy postavám po tvárach stekajú kvapky a všade sú mláky odrážajúce okolie.

Mestečká sú plné ľudí žijúcich svoj život, zatiaľ čo v lesoch a prírode nechýbajú zvieratá rôzneho druhu. Ich milovníkov poteší aj fakt, že tu môžete pohladkať psov či mačky, ktorým dokonca patrí aj samostatný quest. Vďaka dynamickému striedaniu ročných období osobitne vyniká tiež zima, ktorá to celé osviežuje a fanúšikovia si počas nej neraz spomenú na Assassin’s Creed III. 

Technologické divadlo je ale na druhej strane len pozlátkom. Môžete ho obdivovať, ale to je všetko. Ubisoft síce pred vydaním tvrdil, že ročné obdobia značne ovplyvňujú hrateľnosť, no v praxi to nie je nič výrazné. Asi jediný príklad, ktorý mi v rýchlosti napadá, je práve zima, kedy sa šmýkate na zamrznutom jazere, v hustom snehu sa ťažšie behá a môžete zhadzovať cencúle z okrajov striech, čím odlákate pozornosť. Iné ročné obdobia však neprinášajú nič, čo by zásadným spôsobom menilo hrateľnosť.

Spomenúť musím ešte veľmi pekné modely postáv, dychberúcu prácu so svetlom, krvavé efekty a neuveriteľne štýlové animácie počas boja či zakončení. Prvýkrát tu navyše máme čiastočne zničiteľné prostredie. V praxi tak môžete rozsekať bambus, ktorý vám stojí v ceste a počas súbojov sú vidieť napríklad zničiteľné časti interiérov. Konečne tak seknutia do vecí okolo vás nepôsobia umelo a mnoho z nich reaguje napríklad tým, že spadnú alebo sa rozpolia. 

Tieto vizuálne orgie pritom fičia ako hodinky. Assassin’s Creed Shadows som testoval na štandardnej PS5, kde ponúka tri režimy zobrazenia. Prvý je zameraný na vizuálnu vernosť s parádnymi ray-tracing efektami, kde čakajte krásne odrazy všade naokolo. Daňou je samozrejme 30 fps, ale osobne som hru odohral práve v tomto režime, keďže akokoľvek okresávať detaily v takej krásy by bolo naozaj škoda. Práve Shadows môže byť silným dôvodom na kúpu PS5 Pro, kde si ho zahráte v plnej paráde. 

Ubisoft pridal aj režim balanced, ktorý vás pustí o niečo vyššie na 40 fps a samozrejme nechýba ani režim výkonu so 60 fps. V ňom už ale vidno, že celková vizuálna kvalita je slabšia. Na druhej strane ale dostanete stabilné snímkovanie rovnako, ako v predošlých dvoch režimoch. Je tak len na vás, či máte radšej obraz alebo fps. Za optimalizáciu si každopádne Ubisoft zaslúži pochvalu. Ak by som mal technickej stránke niečo vyčítať, tak sú to trošičku slabšie tvárové animácie a repetitívny dizajn interiérov.

Verdikt

Nový Assassin’s Creed Shadows je vizuálne krásnym výletom do Japonska, kde sa striedajú ročné obdobia a vetrom poletuje lístie. Konečne tu máme opäť silný dôraz na príbeh, kvalitne napísané postavy a filmové rozprávanie s výbornou atmosférou. Páčili sa mi aj parádne súboje a variabilita hlavných hrdinov, kde Naoe zastupuje tradičný stealth a s Yasukem si užijete stínanie hláv v poriadne krvavých stretoch. Nové možnosti v hrateľnosti sa snažia spestriť zaužívané jadro a aj keď nie vždy sa im to darí, celkový zážitok je stále veľmi dobrý a dokáže zabaviť. 

Na výsledok sa ale dá pozerať dvoma spôsobmi. Ako akčné RPG totiž neobstojí proti silnej žánrovej konkurencii. Chýba mu viac odvahy, kreativity aj snahy prekročiť tieň svojho vydavateľa. Zostáva tak len v akejsi šedej zóne hry, ktorá síce má svoje kvality, ale vo výsledku je “len” dobrá. Ak však Shadows porovnáme s predošlými dielmi série, vedie si oveľa lepšie. Až by som povedal, že ide najlepšiu Assassin’s Creed hru za posledné roky. Len si nie som istý, či bude dostatočne výrazná a silná, aby sme ju mohli nazvať mesiášom Ubisoftu.