Recenzia The Blood of Dawnwalker je tu a verím, že tak ako ja, ani vy ste sa nemohli dočkať! Novinka od štúdia Rebel Wolves bola obrovským lákadlom prakticky od svojho oznámenia. Spojenie bývalých vývojárov Zaklínača, upírskej tematiky a odvážnych ambícií znelo naozaj famózne. No a ja som si mal možnosť celkom slušný čas pred vydaním vyskúšať, ako to v praxi naozaj dopadlo. 

Bude teda z The Blood of Dawnwalker ďalší veľký hit, ktorý vyústi v plánovanú ságu alebo si Coen odhryzol až priveľké sústo? Odpoveď nájdete v nasledujúcich riadkoch, kde sa vo veľkej recenzii The Blood of Dawnwalker pozrieme, v čom novinka exceluje a čo je naopak jej slabšou stránkou. Ste ready?

Nové akčné RPG od game directora Zaklínača III

Štúdio Rebel Wolves spoluzaložil a vedie skúsený Konrad Tomaszkiewicz. Poznať ho môžete vďaka jeho žiarivej kariére v CD Projekt Red. Začínal ako tester Zaklínača z roku 2007 a v dvojke už navrhoval questy. Neskôr viedol produkciu Cyberpunku 2077 a naplno zažiaril ako game director Zaklínača III, vrátane všetkých jeho rozšírení. 

Tím Rebel Wolves vznikol v roku 2022. Okrem veteránov z CD Projekt RED ho tvoria ľudia z Techlandu (autori Dying Light), People Can Fly, Riot, Rockstar Games či Capcomu, v celkovom počte 160 členov. Toť len krátke pozadie, aby ste vedeli, vďaka čomu pôsobí The Blood of Dawnwalker pod Tomaszkiewiczom pomerne sebavedomo a v mnohých veciach je suverénnym akčným RPG.

Epidémia moru a povstanie vrakhirov

The Blood of Dawnwalker rozpráva temný príbeh zo 14. storočia. Európu sužujú vojny a epidémia moru, známa aj ako Čierna smrť. Zúfalú situáciu využíva skupina prastarých upírov, tzv. vrakhirov, ktorí preberú moc nad karpatským údolím Vale Sangora. Na čele stojí Brencis s na pohľad veľkorysou ponukou. Sľubuje ľuďom ochranu a liečbu pomocou svojej upírskej krvi. Výmenou za to požaduje vernosť a pravidelnú krvavú daň. V praxi teda zlé časy striedajú ešte horšie, pretože život pod nadvládou krutého Brencisa má až príliš vysokú cenu. 

Celé to priamo zasiahne Coena, ktorý v zúfalej situácii vyžobre od Brencisa pomoc pre svoju chorú sestru Lunku. Potom sa to akosi zvrtne a hlavný hrdina čoskoro zisťuje, akí krutí dokážu byť vrakhirovia. Zostáva mu presne 30 dní na to, aby ich zachránil a nepadli za krvavú obeť. V Coenov prospech však hrá sled udalostí, následkom ktorých sa z neho stáva tzv. súmračný (dawnwalker). Cez deň ostáva prevažne človekom, zatiaľ čo v noci získava fyziológiu, hlad a schopnosti upíra. No a to je všetko, čo by ste o príbehu The Blood of Dawnwalker bez spoilerov mali vedieť.

Úvod sa nesie v znamení ukážky krutosti vrakhirov. Prológ je fakt parádny a Brencis to so svojou partiou rozbehnú naplno. Ľudia trpia, dedina je v plameňoch a všetci sa boja temnej nadvlády. Zároveň pozorujeme únos Coenovej rodiny a kladieme si otázky, čo sa deje s hlavným hrdinom, ktorý sa postupne premieňa. Medzitým ho spoznáme bližšie ako najstaršieho syna zo štyroch súrodencov, ktorý kvôli chorej matke Esme musel prevziať zodpovednosť za rodinu. Ako dieťa pracoval s otcom Pieterom v strieborných baniach, tajne sa učil po latinsky a sníva o inom živote. Pieter je bývalý žoldnier, ktorý ho naučil základy boja s mečom, čo vysvetľuje jeho obratnosť a bojové skúsenosti. 

Príbeh The Blood of Dawnwalker sa pekne vetví a je prezentovaný v rozhovoroch a prostredníctvom prestrihových scén. Nechýbajú voľby, ktoré ovplyvňujú dej a všetko si dokonale vychutnáte vďaka českým titulkom. Preklad je veľmi dobrý a nebojí sa ani vulgarizmov. Dejová linka nie je skúpa ani na zvraty či silné momenty a pýši sa parádnou, temne ladenou gotickou atmosférou. Po prológu to s otvorenou štruktúrou síce trochu opadne, ale naratív tu aj tak zostáva najsilnejšou stránkou. No mám aj pár výčitiek. 

Hlavnou je vzťah Coena so svojou rodinou. Pôsobí trochu nasilu a chladne. Chýbala mi väčšia emocionálna hĺbka, vďaka ktorej by som s nimi súcitil. Napríklad krajšie vykreslenie vzťahu s rodičmi alebo súrodencami. Namiesto toho ide skôr o ľudí, ktorí majú svoje nevypovedané problémy a Coenova misia voči nim pôsobí trochu roboticky, akoby chcel zachrániť najbližších len z princípu – lebo sú rodina. Tým pádom vôbec nie je divné, ak vám ich osud bude ukradnutý. Oveľa viac si pre seba show kradnú postavy ako Lunka či Lacra s kvalitnejšie vystavaným pozadím, ktoré Coenovi ukážu trochu iný život.

Mimo toho a sem-tam generických dialógov, je naratívna časť dobrá. Pekne využíva fakt bohatý lore a celkové univerzum značky The Blood of Dawnwalker má rozhodne čo povedať. Miešajú sa tu motívy upírstva, čarodejníctva a rôzne situácie z temných čias Európy v 14. storočí. Stretnete tu veľa zaujímavých aj nadprirodzených postáv a dej sa nebojí ukázať neraz šokujúce či drastické scény. Aj kvôli nim nie je The Blood of Dawnwalker rozhodne hrou pre deti. Občas je to ale celé dark až trochu nasilu. Hlavne v situáciách s kladnými postavami by nezaškodilo trochu humoru alebo emocionálnej hĺbky.

S príbehom sa spája tiež sloboda pri plnení questov, čo vkladá do hry aj trochu nekonzistentný flow. The Blood of Dawnwalker rovnako slabšie pracuje s hlavným záporákom. Brencis má so svojou skupinkou v úvode hry parádne antré, ale po únose vašej rodiny sa už na scéne neobjavuje. V niektorých questoch sa zmieňuje iba slovne a bude tu tiež jeden, v ktorom nakukneme do jeho minulosti. Inak ale jeho potenciál zostal trochu nevyužitý podobne, ako Giancarlo Esposito vo Far Cry 6. Scenáristi by si už raz a navždy mali uvedomiť, že keď vytvoria silného záporáka, treba mu dať priestor. Určite nestačí, aby svoje kvality ukázal len v úvode hry, sem-tam ho niekto spomenul a potom to roztočil až na konci.

Naratívny sandbox s jediným cieľom, v ktorom si cestu vytvárate sami

The Blood of Dawnwalker nie je akčným RPG s klasickou štruktúrou v podobe hlavných a vedľajších questov. Je tu prakticky jeden cieľ, teda záchrana rodiny a množstvo príbehových questov, pomocou ktorých si k tomuto cieľu skladáte vlastnú cestu. Brencisov hrad by sa teoreticky dal napadnúť hneď po prológu, ale bez prípravy by išlo o samovraždu. Coen si preto bude musieť hľadať spojencov, zvyšovať level, získavať nové schopnosti a preskúmať nástroje, ktoré by mu pomohli poraziť prastarých vrakhirov. 

Cesta k hlavnému cieľu bude teda kľukatá a dopraje vám prakticky maximálnu slobodu. Vy si vyberáte, ktoré questy budete riešiť a na ktoré sa radšej vykašlete. Väčšina z nich sa vetví do niekoľkých celkov a ich pasáže na seba prirodzene nadväzujú. Táto štruktúra by mohla vadiť hráčom, ktorí majú radi, keď ich hra nejakým spôsobom vedie a môžu si vyberať, či sa chcú venovať hlavnej dejovej linke alebo plniť side questy. The Blood of Dawnwalker je v tomto prípade oveľa voľnejší a je len na vás, za ktorou ikonou sa vydáte.

Samotné mechaniky v hre nie sú práve najoriginálnejšie ani najpestrejšie. The Blood of Dawnwalker využíva podobnú hernú slučku ako Zaklínač. Lenže nie je až taký veľkolepý ani bohatý. Ak ste ho hrali, viete o čo ide. Pre ostatných to znamená, že drvivá väčšina hry stojí na zadaní questu, ktoré strieda prieskum alebo vyšetrovanie. V tomto prípade nebudete využívať zaklínačské zmysly, ale fokus na zvýraznenie predmetov záujmu. 

Môže ísť o nejakú fresku, stopy krvi, predmet alebo iné podozrivé veci ktoré sa vám vyznačia vo fokusovom režime. Vy s nimi interagujete podobne, ako v sérii Resident Evil. Akurát, že tu vám stačí stlačiť jedno tlačidlo. Po ňom Coen situáciu okomentuje a ide sa po ďalšej stope. Medzitým sa do toho namiešajú súboje, ďalší rozhovor či nové zistenie s dôvodom smerovať na ďalšie miesto a niečo nájsť.

Tento základ za mňa fungoval fajn nejakých 12 hodín, ale potom mi už pripadal repetitívny. Moderné akčné RPG dnes majú plno iných nástrojov, vďaka ktorým hru postupne osviežujú. The Blood of Dawnwalker sa však podobne, ako Zaklínač, spolieha hlavne na naratívny dizajn questov. Ten tu nie je len lacnou kulisou ako v posledných dieloch Assassin´s Creed, ale skutočným motorom, ktorý väčšinou dokáže zamaskovať jednotvárnu hrateľnosť. Mechanicky síce dookola robíte to isté, ale morálne a psychologicky vás hra hádže stále do iných situácií s rozličným kontextom.

Raz možno (keďže výber questov je na vás) budete pomáhať rohatej uriáške a žene, ktoré zotročil  miestny pasák. Inokedy sa v noci vydáte do hrobky rytiera Mihaia, aby ste našli dôležitý artefakt. Neskôr príde na rad archeologický prieskum v štýle Indyho a vyšetrovanie vraždy s nadprirodzeným kontextom. Ponúka sa tiež prieskum krvných fariem, hľadanie magických kníh v kláštore plnom nemŕtvych mníšok, odhaľovanie Brencisovej minulosti či spojenie síl s inou vrakhirkou. Naratívne je to pestré, aj keď náplň nie je žiadne terno. Vyzdvihol by som questy s Lacrou, Chřastálom a Ankou, ktoré patrili k tomu naj.

Príbehové questy rozmiestnené po mape dopĺňajú v The Blood of Dawnwalker vedľajšie aktivity typu tábory vojakov, miesta banditov, otázniky či pomoc miestnym ľuďom. Je to taká rutina, ktorá nenadchne, ale asi ani neurazí. Za každú z aktivít získavate loot a body vylepšení, ktoré posúvajú Coena vpred na ceste za záchranou rodiny. Voľnosť v plnení questov môže byť pre niektorých hráčov fajn. Boli večery, kedy som si hru fakt užíval a mal problém ju vypnúť. Ale aj večery, kedy som takpovediac uviazol v zmesi nudnejších questov a hral na automat bez väčšej radosti. 

Na druhej strane, veľmi pekne tu funguje systém volieb, pretože vaše rozhodnutia sa môžu pretaviť do hry až o niekoľko hodín. Napríklad tým, že opäť nečakane stretnete známu postavu, ktorá je v pre vás veľmi dôležitej pozícii. Jej aktuálne správanie bude závisieť od toho, či ste jej v minulosti pomohli alebo nie. K RPG mechanikám samozrejme patrí aj loot, ktorého tu bude požehnanie a možno až zbytočne veľa. Veteš však môžete predať, zatiaľ čo bylinky a iné prísady využijete na crafting hojivých mastí alebo sér pre zvýšenie výdrže, poškodenia a tak podobne. Osobne najviac som sa sústredil na stavanie vlastného buildu, kde pôjde hlavne o zbieranie lepších zbraní a súčastí brnenia.

30 dní na záchranu rodiny bez časovej tiesne

The Blood of Dawnwalker už od začiatku budil pozornosť svojou časovou mechanikou. Coen má totiž na záchranu svojej rodiny 30 dní, čo vo mne na prvý pohľad evokovalo časovú tieseň. Bude v hre nejaký odpočet? Mám sa akože všade ponáhľať? A čo ak nestihnem niečo dôležité? V praxi vám však hra nezapína stopky ani vás nebude týrať žiadnym odpočtom. Čas funguje skôr ako mena. Deň a noc majú svoj time bar rozdelený do niekoľkých dielikov. Táto mechanika nemá žiadny vplyv na súboje ani voľný prieskum a The Blood of Dawnwalker sa v tomto smere hrá ako iné akčné RPG.

Z času si odrajujú iba označené činnosti, teda hlavne príbehové questy. Tie majú vždy vopred definované, koľko časových dielikov sa vám po splnení odráta s tým, že po vyčerpaní celého baru nastáva ďalší deň. Reálne to na vás nevytvára žiadny tlak a prakticky to ani nemusíte nijak zvlášť riešiť. Novinku môžete hrať úplne klasicky a plniť questy, ktoré sa vám páčia. Jediné obmedzenie je fakt, že na prvý prechod hrou určite nesplníte všetky dostupné questy. 

Zároveň je na vás, či využijete celých 30 dní a na maximum si užijete dostupné možnosti alebo si budete viac vyberať, prípadne pôjdete po Brencisovi skôr. Toto celé prináša do The Blood of Dawnwalker vysokú mieru znovuhrateľnosti (karty navyše môžu zamiešať vždy inak aj vaše rozhodnutia). Ani samotná príprava na Brencisa ale nemusí trvať celých 30 dní. Mne môj výber príbehových questov ponúkol možnosť zabiť hlavného antagonistu už po 12 dňoch = cca 23 reálne odohraných hodín.

Hra vás predtým, samozrejme, upozorní, že smerujete do bodu, odkiaľ niet návratu a pokojne svoj finálny úder viete ešte odložiť. To som aj urobil a vzal si ešte pár dní na prieskum. Vďaka tomu som viac spoznal niektoré postavy a ich motivácie, ale aj svet samotnej hry, pretože tu platí, že cesta je cieľ. Celková hrateľnosť The Blood of Dawnwalker sa u mňa podľa štatistík PS5 vyšplhala na 38 hodín, čo je fakt veľmi slušné číslo. O to viac, že tam ešte zostali úlohy, ktorým som sa nepovenoval. S nimi by odhadom herná doba mohla presiahnuť pokojne aj 50 hodín. Po skončení finále zároveň rátajte s tým, že vás hra nevráti na otvorenú mapu, aby ste si dobehli zvyšné questy. Jediným riešením je v tomto prípade nová hra.

Herný čas viete posúvať aj umelo návštevou svätyne. Vždy si tam vyberiete o koľko dielikov chcete pohnúť vpred a je vybavené. Inak hodí sa to hlavne preto, že niektoré questy musíte splniť iba cez deň, zatiaľ čo iné v noci. Prípadne nejaká situácia vyžaduje čakanie, lebo postava, s ktorou je quest spojený vám povie, že ju máte navštíviť znova ráno, v noci alebo zajtra. 

No a ak sa vám nechce medzitým odbiehať k iným úlohám, cez ktoré si posuniete čas hraním, tak svätyňa vždy zostáva ideálnou možnosťou. Rovnako, ako v prípade rýchleho cestovania, ktoré sa odomyká tak, že jednoducho objavíte dané miesto a prejdete okolo ďalšej svätyne. Konečne kvôli tomu netreba loziť na veže alebo niečo aktivovať a ja dúfam, že si Ubisoft z tohto robí poznámky. Svätyne využijete aj na vylepšovanie a odomykanie nových schopností. 

Strom schopností v The Blood of Dawnwalker je rozdelený do troch častí na combat, čarodejnícke a upírske skills, ktoré si budete postupne odomykať a vylepšovať za získané body aj s rastúcou úrovňou upíra. Nebude chýbať silnejší damage, väčší health bar, ohlušujúci vreskot či efektné seknutie s trojitou otočkou. Čo ma trochu nemilo prekvapilo bol fakt, že odomknutie niektorých schopností stojí okrem bodov aj nejaký ten dielik času. Najprv som si myslel, že je to zbytočné trestanie hráčov, ale aj napriek tomu treba povedať, že času v hre máte fakt dostatok a vylepšovanie postavy vám z neho ukrojí len minimum.

Cez deň človek, v noci upír

Jednou z core vecí v hrateľnosti The Blood of Dawnwalker je dualita hlavného hrdinu. Keďže Coenova premena dopadla neúplne, ako súmračný (dawnwalker) počas dňa zostáva úplne normálnym človekom. Teda aspoň do momentu, kedy sa naučí mágiu, čo ho obdarí o čarodejnícke schopnosti. Jeho hlavnou zbraňou zostáva meč. Zvládne uskakovať, sekať a vykrývať nepriateľské údery. Súbojový systém je štvorsmerový, teda niečo podobné, ako malo Kingdom Come: Deliverance II či Ghost of Yotei. 

Viete útočiť hore, dolu, doprava, doľava a rovnako tak funguje aj vykrývanie úderov. Hra vám naznačí, do ktorej strany nepriateľ udrie a vy do tej istej musíte použiť kryt. Parírovanie na poslednú chvíľu prináša bonusy a boj okoreňujú Coenove magické schopnosti. Vie napríklad vyčarovať žravý kŕdeľ vrán alebo nechať protivníkom vyvrieť krv. Čary mu pomáhajú aj pri vyšetrovaní, kedy s nimi môže prinútiť hovoriť mŕtvu dušu alebo aktivovať spiacu mágiu na mocných miestach. Keďže tu nie sú žiadne kone, čary vám pomôžu aj pri pohybe mapou, kedy Coen spomalí čas a uteká rýchlejšie.

O čosi väčšia zábava prichádza v noci, kedy si Coen môže užívať upírske schopnosti. Hlavnú rolu hrajú ostré pazúry, ale pokojne sa viete prepnúť aj na meč. Ako vrakhir dokáže Coen chodiť po stene, zabíjať z výšky, piť krv čím si doplní zdravie a využíva tzv. shadowstep, teda tieňové premiestňovanie z miesta na miesto. Poslúži v prípade vyšších objektov aj počas vertikálneho pohybu. Šikovne sa uplatní tiež v súbojoch, kedy sa viete objaviť rovno za nepriateľom a seknúť ho kým zistí, kde je sever. 

Presun po otvorenej mape absolvujete pešo aj v režime upíra. Najskôr si budete musieť vystačiť len s tieňovým premiestňovaním na krátke vzdialenosti, čo ale nie je veľmi rýchle. Čo najskôr preto odporúčam odomknúť schopnosť premeny na vlka, ktorá je alternatívou k rýchlemu behu v ľudskej podobe. Zároveň to vyzerá dosť efektne a už z tohto celého vám musí byť jasné, že hranie za vrakhira je o čosi zábavnejšie. 

Máte tu viac možností a myslím, že každého bavia hrdinovia s nadľudskými schopnosťami. Celkovo pozitívne hodnotím aj štvorsmerný súbojový systém. Z preview videí na mňa pôsobil všelijako, ale v praxi bol zábavný počas celej hry. Obzvlášť s používaním schopností. Je dobre vyladený, má skvelú odozvu a funguje lepšie než napríklad combat v Zaklínačovi. Zo začiatku sa mi zdali trochu problematické boje v skupinách, ale neskôr som si zvykol a dá sa s tým pracovať.

Combat na vyššej obťažnosti určite preverí vaše reflexy, ale na nižšej hru zvládnete ľavou zadnou. O to viac, že v nastaveniach The Blood of Dawnwalker nájdete široké spektrum prispôsobenia. Viete si napríklad aktivovať automatický blok, používanie spotrebných predmetov počas boja, prípadne samostatne nastaviť náročnosť súbojov aj RPG prvkov. S týmto už zvládnu Dawnwalkera aj menej skúsení hráči s cieľom vychutnať si príbeh.

Čo ma pri bojoch sralo je fakt, že sa im často nedá vyhnúť ani v momentoch, kedy by sa to žiadalo. Mám na mysli hlavne situácie, kedy len prebiehate po mape za novým questom, ale narazíte na neočakávaného nepriateľa typu vlk alebo medveď. Vývojári z Rebel Wolves akoby zabudli na túto možnosť a Coen sa vždy v prítomnosti nepriateľa automaticky uzamkne do bojového režimu. Vtedy nedokáže skákať ani rýchlo utekať, pričom kamera sa často sústredí na nepriateľa. Keď v takejto situácii chcete z boja ujsť, je to veľmi toporné a miestami až nemožné.

Na druhej strane poteší pomerne široká paleta nepriateľov, kde si The Blood of Dawnwalker opäť berie príklad z Witchera. Máte tu ľudských vojakov, vrakhirov, uriášov, nemŕtve postavy, duchov, folklórne monštrá, divoké zvieratá či koboldov pripomínajúcich gluma z Pána prsteňov. Dôjde tiež na súboje s bossmi, ktoré predstavujú lepšiu výzvu hlavne na vyššej obťažnosti. Aj v tomto smere sa hra snaží servírovať rozmanitých protivníkov s charakteristickou paletou útokov. 

Inak ale ide skôr o klasické boje, kde sa môže stať, že máte obmedzenú istú schopnosť (napríklad pitie krvi, keď stojíte proti vrakhirovi) a nepriateľ má samozrejme veľký health bar. K podobe vrakhira tiež patria aj momenty nekontrolovateľného hladu, pri ktorých sa môže stať, že zabijete aj jednu z dôležitých postáv. Preto je dobré piť krv aspoň zo zvierat, prípadne dať prednosť ľuďom. The Blood of Dawnwalker toto rozhodnutie necháva na vás. Ak sa však vyhladujete, môže to spôsobiť veľmi nepríjemné prekvapenia.

Svet, ktorý nepočká

The Blood of Dawnwalker má otvorený svet s adekvátnou veľkosťou. Nie je to megalomanstvo v štýle Ubisoftu, čo však vôbec nevadí. Mapa je veľká tak akurát a prirovnal by som ju možno k Horizon: Zero Dawn. Hra sa snaží využívať hlavne prírodné prostredia, lesy, lúky, bane, skalnaté útesy, ruiny či močiare, ale väčšia časť questov sa odohráva aj v meste a interiéroch budov, prípadne to tam minimálne začína. Nie je to úplná plejáda rozmanitosti typu Avowed, ale vzhľadom na veľkosť a úmysel The Blood of Dawnwalker to stačí.

Viac vecí môžete objaviť postupne, zatiaľ čo iné uvidíte vďaka vežiam. Škoda, že tu úplne chýbajú náhodné udalosti. Ak teda neberiem do úvahy fakt, že sem tam narazíte na bojujúcich vojakov buď medzi sebou, alebo proti vlkom či medveďom. S otvoreným svetom sa spája ešte Infamy meter, resp. váš fame. Coen totiž svojim ťažením proti Brencisovi narúša poriadok a každá aktivita namierená proti jeho partičke posúva meter jeho známosti. 

Ak týchto aktivít splníte dosť, budete mať priestor postaviť sa Xanté, Ambrusovi či Bakirovi. Meter vašej známosti zároveň ovplyvňuje aj otvorený svet. Brencis počas jeho zvyšovania pravidelne formou tzv. výnosov vydáva príkazy a obmedzenia, kvôli ktorým je okolie voči vám vždy o trochu viac nepriateľské. Ak vás niekto spozná, nechce s vami hovoriť, ľudia majú zakázaný večerný pohyb alebo sa násobia počty Brencisovych jednotiek, ktoré po vás pôjdu.

Karpaty zaliate krvavým svetlom

The Blood of Dawnwalker beží na Unreal Engine 5 a vyzerá pôsobivo najmä vďaka atmosfére i výtvarnému smerovaniu. Nie preto, že by predstavoval nejakú technologickú špičku. Hra má silnú výtvarnú réžiu, z ktorej ťaží naplno. Vale Sangora spája drsnú karpatskú prírodu, rozbahnené dediny, staré ruiny, husté lesy a monumentálne horské panorámy do sveta, ktorý pôsobí nehostinne, starobyle a uveriteľne. 

Zemitú farebnú paletu počas dňa striedajú chladnejšie nočné tóny, výrazné tiene a krvavočervené efekty sprevádzajúce Coenove upírske schopnosti. Práve osvetlenie, hmla, počasie a pohľady do diaľky patria medzi najsilnejšie stránky Unreal Enginu 5. Výrazný je aj groteskný dizajn vrakhiri, ktorý kombinuje aristokratickú noblesu s body hororom. Kvalita obrazu však nepôsobí úplne vyrovnane. Prostredia, nasvietenie a panoramatické zábery vyzerajú presvedčivejšie než niektoré modely vedľajších postáv, tváre či vlasy. 

Mimika, synchronizácia pier a prechody medzi animáciami miestami postrádajú prirodzenosť, aj keď hlavné postavy sú na tom dobre. Sem-tam sa mihne nejaká strnulá animácia a Coenovi nie vždy vonia pohyb po skalách. S vizuálom by som ešte vyzdvihol zvuk, kde vyniká dabing hlavných postáv a hudobný doprovod s epickým soundtrackom. Stavia hlavne na temne folklórnej atmosfére, sláčikoch, sólových husliach, vokáloch, zborových spevoch a ľudových motívoch inšpirovaných stredovekou Európou. Je to presne ten zvuk, ktorý sa ku gotickej atmosfére hry dokonale hodí.

Celkový vizuál The Blood of Dawnwalker nie je technologická výkladná skriňa na úrovni najdrahších AAA hier, ale vizuálne osobité temné RPG, ktorého atmosféra a výtvarný dizajn dokážu prekryť časť technických nedokonalostí. Čo sa týka výkonu na PS5, tak v čase recenzovania pred vydaním som mal k dispozícii dva režimy zobrazenia – 30 fps a 40 fps. Nie je to štandard a zvlášť po tom, čo vývojári prizvukovali, že optimalizáciu mali medzi hlavnými prioritami hneď od začiatku vývoja (väčšina z nich totiž zažila pokazený release Cyberpunku 2077). 

Vizuálne sa hra medzi režimami nijak zvlášť nemenila, takže som si po niekoľkých hodinách vybral 40 fps a celú hru tak dohral. Snímkovanie bolo väčšinou stabilné, aj keď našlo sa zopár momentov, kde bolo badať poklesy. The Blood of Dawnwalker sa nevyhol ani technickým chybičkám a viackrát sa mi stalo napríklad to, že sa dôležitá postava niekde zasekla alebo mi celá hra proste spadla, prípadne sa zabudla uložiť. Rebel Wolves o problémoch vedia a makajú na opravách, takže väčšinu by mohol vyriešiť pripravovaný day one patch, ktorý do hry prinesie aj režim výkonu so 60 fps.

The Blood of Dawnwalker FAQ (najčastejšie otázky a moje odpovede)

Koľko hodín trvá The Blood of Dawnwalker?

Dĺžka hry závisí od množstva splnených questov. Mne prejdenie zabralo približne 38 hodín, pričom možnosť vyraziť do finále som dostal už po 23 hodinách. Pri dôkladnejšom prieskume, kedy sa viac budete venovať questom po svete, môže herná doba dosiahnuť pokojne aj 40 či 50 hodín.

Je 30-dňový časový limit stresujúci?

Nie. Čas neplynie počas prieskumu ani súbojov. Posúvajú ho iba vopred označené questy, niektoré rozhovory, čakanie a vybrané vylepšenia. Hra vám vždy ukáže, koľko časových dielikov bude daná činnosť stáť. Vo výsledku sa tak The Blood of Dawnwalker hrá úplne bez stresu.

Čo sa stane po uplynutí 30 dní?

Hra sa automaticky neskončí a nepríde klasický game over. Uplynutie času však môže mať vážne následky pre Coenovu rodinu a výslednú podobu príbehu.

Dajú sa počas jedného hrania dokončiť všetky questy?

Nie. The Blood of Dawnwalker je navrhnutý tak, aby ste si museli vyberať, komu a čomu venujete svoj čas. Časť príbehov preto počas prvého hrania vedome alebo nevedome vynecháte, čo zvyšuje motiváciu začať nový priechod.

Je The Blood of Dawnwalker podobný Zaklínačovi 3?

Podobnosť cítiť v štruktúre questov, vyšetrovaní, otvorenom svete aj dôraze na príbeh a morálne nejednoznačné rozhodnutia. Dawnwalker si však buduje vlastnú identitu prostredníctvom naratívneho sandboxu, časovej mechaniky a rozdielnej dennej a nočnej hrateľnosti.

Aký je rozdiel medzi hraním cez deň a v noci?

Cez deň je Coen človekom, ktorý bojuje predovšetkým mečom a používa čarodejnícku mágiu. V noci sa mení na vrakhira a získava pazúry, shadowstep, chodenie po stenách, pitie krvi a ďalšie nadprirodzené schopnosti. Nočná hrateľnosť ponúka viac možností pohybu aj boja.

Má The Blood of Dawnwalker české titulky?

Áno. Hra obsahuje kvalitné české titulky, ktoré sa neboja ani expresívnejších výrazov.

Ako The Blood of Dawnwalker funguje na PS5?

Recenzovaná verzia ponúkala režimy s 30 a 40 fps. Väčšinu hry som odohral v 40 fps, kde bolo snímkovanie prevažne stabilné, hoci sa objavili poklesy, pády a ďalšie technické problémy. Day one patch má pridať aj režim výkonu cieliaci na 60 fps.

Dá sa upraviť náročnosť súbojov?

Áno. Okrem viacerých úrovní obťažnosti možno samostatne prispôsobiť súbojové a RPG prvky, aktivovať automatické blokovanie alebo zjednodušiť používanie spotrebných predmetov. Hra je preto dostupná aj hráčom, ktorí sa chcú sústrediť najmä na príbeh.

The Blood of Dawnwalker kúpiť/nekúpiť: čo ti radím, ako tvoj kamoš?

Kúpiť, ak:

• hľadáš rozsiahle príbehové RPG s temnou gotickou atmosférou
• ťa bavia rozhodnutia, ktorých následky sa môžu prejaviť až neskôr
• láka ťa zábavný smerový súbojový systém, mágia a upírske schopnosti
• uprednostňuješ menší, ale dostatočne hustý otvorený svet pred obrovskou mapou
• ti nevadí, že počas jedného hrania nemôžeš dokončiť všetky questy
• oceníš voľnosť pri plnení questov

Nekupovať, ak:

• očakávaš nového Zaklínača s rovnakou veľkosťou, pestrosťou a technickým spracovaním
• ti prekáža opakujúca sa náplň postavená na rozhovoroch, vyšetrovaní a súbojoch
• máš radšej stealth žáner než klasické súboje
• chceš lineárne nalinkovaný príbeh, ktorý ťa povedie za ruku
• neobľubuješ dlhšie dialógy, systém volieb alebo čítanie listov

Verdikt

Je teda The Blood of Dawnwalker iba Zaklínačom s upírskymi zubami? Nie celkom. Rukopis bývalých vývojárov CD Projekt RED cítiť v štruktúre questov, vyšetrovaní aj morálne nejednoznačných príbehoch. Napriek tomu Rebel Wolves nezostali iba pri kopírovaní vlastnej minulosti. Naratívny sandbox, využívanie času a rozdielne možnosti počas dňa i noci dávajú hre vlastnú identitu. Údolie Vale Sangora zároveň pôsobí ako funkčný svet, ktorého príbeh si skutočne skladáte sami. Ambiciózny debut robí veľa vecí dobre, ale nedokáže udržať rovnakú úroveň vo všetkých oblastiach. 

Mechanická náplň je po čase repetitívna a s ľudskou podobou Coena zažijete o niečo menej zábavy než v koži vrakhira. Viac priestoru by si určite zaslúžila emocionálna stránka spojená s rodinou aj samotný Brencis. Hru ženú vpred hlavne zábavné súboje, gotická atmosféra a kvalitne napísané questy, ktoré dokážu zakryť mnohé slabiny, ale priestor na zlepšenie tu ešte je. Vo výsledku sa tak z The Blood of Dawnwalker vykľul vydarený, no nevyrovnaný debut, ktorý fanúšikov príbehových RPG odmení skutočnou slobodou a zároveň ukazuje, že Rebel Wolves majú do budúcnosti veľký potenciál.