Rok 2025 je hororovým adventúram naklonený a dôkazom nie je len táto recenzia na Little Nightmares 3. Len nedávno sme tu mali skvelý Cronos: The New Dawn, ale aj kontroverzný Silent Hill f a ďalšie vydarené hororové hry. No a teraz je čas sa báť znova. V menšom meradle, s Little Nightmares III. Séria je známa ťaživým pocitom absolútnej bezmocnosti, keď je z vás len maličká postavička v obrovskom, grotesknom svete, kde každý tieň a každé zavŕzganie podlahy môže znamenať smrť. Vždy to bol zážitok plný napätia, skvelej atmosféry, pri ktorej sem tam prišlo aj na zimomriavky. Niet divu, že po Little Nightmares III sa volalo celkom dlhý čas a konečne je tu opäť pozvánka do pokrúteného sveta nočných môr známeho ako Nowhere.
Očakávania však tentokrát boli vyššie, keďže sériu od Tarsier Studios prevzalo Supermassive Games. Teda štúdio známe filmovo spracovanými hororovými adventúrami Until Dawn či The Dark Pictures. Preto som dúfal, že ich cit pre atmosféru a rozprávanie príbehu posunú sériu novým smerom. Na druhej strane som sa trochu obával, či títo tvorcovia dokážu zachovať identitu série Little Nightmares.
Na strach tu navyše nebudete sami. Celá hra je od základov postavená na kooperácii dvoch nových hrdinov, Low a Alone, ktorí si pri riešení nápaditých hádaniek musia pomáhať svojimi unikátnymi nástrojmi. Dokázalo teda štúdio Supermassive Games naplniť očakávania a fúknuť do plachiet Little Nightmares svieži vietor? Poďte so mnou nájsť odpoveď v týchto (ne)príjemne desivých riadkoch.
Supermassive Games a ich temný návrat do sveta Nowhere
Little Nightmares III vás prakticky od začiatku hodí do pomyselnej rieky. Nie je tu žiadny úvod do príbehu ani efektné prestrihové scény. Len si vyberiete postavu a bez akéhokoľvek vysvetlenia sa ocitáte v temnom svete, ktorý vás príjemne škrabká v podbrušku svojou záhadnou atmosférou. Tá je síce fajn, ale rozhodnutie v štýle kašľať na príbeh je novinke skôr na škodu. Ja osobne mám herné zápletky rád, ale Little Nightmares III prakticky žiadnu nemá. Je to len sled rôznych prostredí bez hlbšej myšlienky alebo posolstva.
Hra sa sústredí len na to, že postupujete vpred, prekonávate prostredie a riešite nástrahy, ktoré vám skrížia cestu. Zabudnite tak na akúkoľvek hybnú silu vpred alebo niečo, čo by Little Nightmares III držalo pokope. Netiahne to ani dvojica ústredných postáv, ktorá nevyzerá práve sympaticky, nerozpráva a pôsobí nezaujímavo. Hry podobného rangu sú dnes ďaleko vpred a nie je problém nájsť logické plošinovky či hororové adventúry, kde príbeh hrá veľmi slušné, ak nie prvé, tak druhé husle.
Som šokovaný o to viac, že Little Nightmares III vzišlo z rúk Supermassive Games. Ich prínos v tomto smere je ale bohužiaľ asi taký, ako keby Obsidian robí spin-off Zaklínača, kde sa vykašle na možnosti volieb, ktoré ovplyvňujú dej.
Little Nightmares 3 a kooperácia, ktorá nestraší
Po stránke hrateľnosti je Little Nightmares III postavené na spolupráci dvoch ústredných postavičiek. Ja som si na hranie vybral Lowa, ktorý má vo výbave luk. Vďaka nemu dokáže zostreliť konkrétne objekty, ale aj brániť váš tandem v prípade, že čelíte napríklad agresívnemu hmyzu. Alone má zas v rukách ťažký kľúč, resp. hasák, ktorý využíva pri riešení puzzle, ale aj k obrane. Nástroje sa však dajú používať len v konkrétnych, vopred navrhnutých momentoch, čo vám z rúk berie akékoľvek čaro experimentovania alebo hlbšiu interakciu s herným svetom.
Luk v rukách Lowa je navyše trochu neohrabaný, pretože ním neviete mieriť. Prakticky ho len vyberiete v správnom momente a vystrelíte, čo ešte viac scvrkáva možnosti hry. O nič lepšie to nie je ani s interakciou hlavných hrdinov, ktorí si vzájomne pomáhajú len otváraním ťažkých dverí a občasným vyzdvihnutím na vyvýšené miesta. Kreativitu, zápal a čaro hrania v štýle Split Fiction by ste tu nenašli ani v tých najvzdialenejších kútoch tohto groteskného sveta.
Podstatný je tiež rozdiel medzi sólo a online hraním. V prvom prípade AI postava zvláda základné úlohy, ale občas pri interakciách reaguje pomalšie a sem tam sa aj zasekne na rôznych objektoch. Celé to potom trochu narúša tempo hádaniek. Oveľa plynulejší je zážitok v online co-ope, kde hranie pôsobí prirodzenejšie, aj keď sa vytráca atmosféra strachu.
Gameplay a hádanky na vlne skvelej atmosféry, ale žiadnych inovácií
Inak hádanky tu fungujú celkom slušne a sem-tam dokážu potrápiť vašu hlavičku, ale nie je to nič, nad čím by ste museli dumať pol dňa. Little Nightmares III zvládnete dokončiť prakticky za nejaké cca 4 hodinky a nie som si istý, že tento čas je adekvátnou obhajobou cenovky 39,99 eur. Zvlášť, keď vlastne nemáte ani dôvod to celé rozohrať znova. Nie sú tu žiadne dodatočné režimy, alternatívne riešenia alebo akákoľvek iná motivácia na ďalší prechod. Ak nerátam možnosť prípadného hrania za druhú postavu.
Čo naopak funguje je skvelá atmosféra a pekné nascriptované momenty, kedy sa scéna rozhýbe a hlavne väčšie strašidlá dokážu zapôsobiť. Celkovo sa Little Nightmares III hrá fajn, ako taká neškodná a nenápadná adventúra. Viacero nápadov sa tu recykluje a možno budú hráči, najmä fanúšikovia série, ktorí by od trojky čakali proste viac. Chýbajú tu svieže nápady, výraznejší posun vpred a ani ten samotný strach tu nie je zakotvený tak silno, ako by mohol byť. Pre Supermassive Games je to za mňa ďalší čierny bodík.
Audiovizuál a technické spracovanie Little Nightmares 3 na PS5
Prakticky bez výhrad vnímam audiovizuálnu stránku. Little Nightmares III má asi najlepší art štýl z celej série. Veľmi pekne sa tu pracuje so svetlom a tieňmi, pričom každá lokalita má svoju tajomnú atmosféru. Nechýbajú rôzne groteskné výjavy a už spomínané nascriptované momenty, ktoré majú štýl. Každá scéna vyzerá ako precízne nadizajnovaný filmový záber s dôrazom na kompozíciu. Aj keď kamera občas hnevá.
Na celkovú atmosféru má vplyv aj zvuk, kde autori decentne využívajú hudbu a väčšinou to celé nechávajú na ambientné audio. Minimalistický hudobný podklad sa vie vystupňovať v tých správnych momentoch, ale aj úplne zmiznúť v prípade, kedy je ticho tým najstrašidelnejším prvkom. Zvuk tak funguje ako skvelý nástroj na budovanie napätia. Po technickej stránke sú na PS5 dva režimy, teda štandardne výkon a kvalita.
Vzhľadom na štýl Little Nightmares III tak trochu nechápem, ako môže takýto titul bežať v 30 fps na výkonnej PS5, ktorá v 60 fps s prehľadom zvláda Battlefield 6 či Ghost of Yotei. Myslím, že je za tým iba lenivosť vývojárov optimalizovať a grafické režimy by v takýchto technicky jednoduchých tituloch nemali mať miesto. Našťastie je tu aj režim výkonu, kde máte stabilných 60 fps a vizuálny rozdiel som si prakticky nevšimol.
Porovnanie trilógie Little Nightmares
Ešte pred finálnym verdiktom sa hodí porovnať celú trilógiu, aby bolo jasné, prečo trojka pôsobí výrazne slabšie:
- Little Nightmares (2017) malo silný koncept detskej bezmocnosti v grotesknom svete dospelých. Bolo tam veľa ikonických momentov a malo to silnú atmosféru, ktorá sa hráčom vryla do pamäte.
- Little Nightmares II (2021) celý koncept posunulo ďalej. Ponúklo väčší a rozmanitejší svet, temnejšie témy, výraznejší psychologický podtón a hlbšiu symboliku.
- Little Nightmares III (2025) sa dá považovať za technicky najpôsobivejší diel, ktorému však chýba príbeh, metafory a snaha o silnejší posun vpred. Pôsobí skôr ako neškodné a bezpečné pokračovanie bez ochoty podstúpiť kreatívne riziko.
Little Nightmares 3 (FAQ)
Je Little Nightmares III dostupné aj na PC?
- Áno, hra vyšla na PC, PS5 a Xbox Series.
Má Little Nightmares 3 lokálnu (gaučovú kooperáciu)?
- Nie, s kamarátom si zahráte iba online.
Aká dlhá je hra Little Nightmares III?
- Priemerná dĺžka hrania je cca 4 – 5 hodín. Závisí od toho, ako dlho vám potrvá vyriešiť rôzne hádanky.
Je Little Nightmares 3 strašidelná hra?
- Skôr nie. Má hustú atmosféru a vizuálne podmanivý svet, ale reálny strach či jumpscare momenty tu nie sú.
Oplatí sa kúpiť Little Nightmares III?
- Ak patríte k fanúšikom série a nevadí vám, že koncept je stále o tom istom, počkajte si na zľavu. V prípade, že ste hru ešte nehrali a čakáte modernú hororovú adventúru pre dvoch hráčov, toto pokračovanie vám neulahodí.
Verdikt
Tretí diel Little Nightmares sa môže pochváliť asi najlepším audiovizuálom v sérii. Má skvelú atmosféru a jeho základný koncept stále funguje. Ide však o veľmi bezpečné pokračovanie bez ochoty kreatívne riskovať, ktoré sa až príliš spolieha na osvedčené postupy. Spolupráca dvoch postáv je fajn, no limituje ju chudobná interakcia a trestuhodne chýbajúca gaučová kooperácia. Mrzí ma tiež absencia hlbšieho príbehu a totálne nezaujímavá dvojica ústredných postáv.
Hororom ostrieľané štúdio Supermassive Games malo skvelú príležitosť posunúť sériu novým smerom. Namiesto toho však prinieslo rutinné pokračovanie bez akejkoľvek snahy o inovácie. Výsledkom je len priemerná adventúra, ktorá pod pekným pozlátkom ukrýva málo odvahy a nemá žiadnu iskru. Od ostrieľaných tvorcov hororových adventúr som skrátka čakal viac.
0 komentárov