Britské štúdio Rebellion je notoricky známe predovšetkým vďaka sérii Sniper Elite. Kým posledný diel s podtitulom Resistance ukázal, že vraždenie Nacistov už prešľapuje na mieste, medzitým vývojári varili niečo úplne nové. Začiatkom leta minulého roka ukázali atraktívne vyzerajúcu post-apokalyptickú survival akciu Atomfall. Lákala hlavne na atmosféru neokukaného britského vidieka po jadrovej katastrofe. Okamžite tak dostala prívlastok anglický S.T.A.L.K.E.R a ja osobne som sa veľmi tešil.
No a musím povedať, že prvých pár desiatok minút bolo pre mňa trochu ako studená sprcha. Prakticky som Atomfall vypol s nechuťou, že toto asi nebude moja šálka apokalypsy. Faktom totiž je, že hry od Rebellion nie sú pre každého. Našťastie som to nevzdal, pretože rovnako, ako v prípade Sniper Elite, začal som sa baviť až keď som pristúpil na pravidlá vývojárov. Či sa budete aj vy, to nezaručujem. Odpoveď sa však spolu pokúsime nájsť v riadkoch nižšie.
MINI recenziu Atomfall nájdete na Instagrame.
V zóne veľkej jadrovej katastrofy
Príbeh Atomfall začína krátkou historickou retrospektívou na najväčšiu jadrovú katastrofu v dejinách ľudstva. Spúšťačom bola havária v atómovej elektrárni Windscale na severe Anglicka. Úrady sa rozhodli uzavrieť celú oblasť a odstrihnúť ju od komunikácie s vonkajším svetom. O päť rokov neskôr zostávajú obyvatelia tejto karanténnej zóny vystavení napospas osudu. No a vy budete jedným z nich.
Váš príbeh začína prebudením v bunkri. Na nič si nepamätáte a snahu spomenúť si okamžite preruší zranený vedec so žiadosťou o pomoc. Výmenou za to dostanete prístupovú kartu s cieľom dostať sa do záhadného komplexu, ktorý by mohol byť vašou vstupenkou zo zóny. Po rýchlom úvode sa tak ocitáte v otvorenom prostredí, kde vám autori dávajú prakticky úplnú slobodu v ďalšom postupe.
Už hneď je teda jasné, že Atomfall kladie veľký dôraz na prieskum, čo by mohlo odradiť hráčov čakajúcich akčnú jazdu. Namiesto bezduchého zabíjania a strieľania tu ide o hľadanie vodítok a stôp, z ktorých vyplývajú ďalšie úlohy a posúvajú vás o krok ďalej. Tento systém slúži zároveň aj na rozprávanie príbehu. Nečakajte teda žiadne dychberúce prestrihové scény, len odkazy, poznámky a in-game rozhovory s inými postavami. Toto ma ako fanúšika klasického filmového rozprávania mrzelo, ale časom som si zvykol.
Príbeh sám o sebe navyše pôsobí veľmi zaujímavo. Má síce vlažnejší začiatok, ale po rozbehnutí si vás udrží prakticky do konca, teda cca nejakých 15 hodín. Herná doba závisí hlavne od obťažnosti, kde máte na výber 5 možností tak, aby si na svoje prišli survival hardcore fanatici, ale aj príležitostní nadšenci. Čítanie spomínaných zápiskov ozvláštňujú tiež stretnutia s rôznymi postavami a rozmanité prostredia. Atomfall ale bohužiaľ nemá české titulky, takže preverí aj vašu znalosť angličtiny.
Sloboda v otvorenom svete a dôraz na prieskum
Rozumieť, čo sa od vás Atomfall chce potrebujete hlavne preto, že všetko musíte objavovať sami a úlohy nie sú zadávané tradičným spôsobom, ktorý by vás navigoval presne na bod interakcie. Pomocou vodítok sa viete dostať k ďalším stopám, prípadne na miesto, kde potrebujete niečo urobiť, ale ako na to sa dozviete len z ďalších zápiskov. Dostanete sa napríklad do veľkého krytu, kde bude nutné pripojiť energetické batérie a opätovne spustiť prúd, čo vás dovedie k jednej z kľúčových stôp.
Ak však nepochopíte alebo prehliadnete čo sa od vás chce, budete sa túlať po bunkri s naivnou víziou, že batérie sú porozhadzované niekde v jeho útrobách. Tam vás totiž naviguje aktuálne sledovaná stopa. Keď sa však pozriete do zápiskov, veľmi rýchlo zistíte, že batérie sú vlastne roztrúsené po celom okolí zóny. Je nutné ich vyhľadať pomocou ďalších stôp a postupne pozapájať, čo vám odhalí ďalšie kroky vpred.
Ďalším príkladom je úloha aktivácie troch veží, kde budete potrebovať prístupové karty. Hra vás pritom dovedie len na miesto každej z veží, ale práve z odhalených stôp zistíte, že karta k prvej sa nachádza v pivnici vedľajšieho domu, zatiaľ čo ďalšia by mala byť v jaskyni a tretia zas niekde úplne inde.
Atomfall vás nevodí za ručičku a často len naznačí, kam sa máte vydať, ale zvyšok je prakticky na vás. Pomáhať vám budú aj smerové tabule, ceduľky, značky a rôzne označenia v interiéroch aj exteriéroch. Pre hráčov milujúcich prieskum je Atomfall to pravé orechové. Budú si môcť užiť prechádzky v zaujímavom prostredí po jadrovej katastrofe, ktoré toho ukrýva viac, než sa na prvý pohľad zdá.
Pred sebou máte otvorenú mapu rozdelenú na 5 samostatných regiónov. Je tu čo objavovať aj kam sa zatúlať. Či už ide o záhadné jaskyne, bunkre, kryty, vodárne, tábory, kostoly, tunely, vojenské objekty, rôzne skrýše či laboratóriá. Keďže ide o zónu po výbuchu, prostredie nepôsobí až takým živým dojmom, ktorý by vás hneď vtiahol a namotal na nejaké náhodné udalosti alebo niečo, čo by ste mohli sledovať.
Okrem skupín vojakov a robotov, starajúcich sa o bezpečnosť alebo kultistov, ktorí vám pôjdu po krku. Prázdne kulisy prostredí cítiť hlavne pri backtrackingu, kedy sa bude musieť vracať tou istou cestou, pretože jedným z pilierov Atmofall je práve prechod z bodu A do bodu B, ktorý pôsobí trochu nudne podobne, ako pri S.T.A.L.K.E.R.O.V.I.
Prechod vám navyše trochu sťaží výdrž v podobe srdcového tepu, ktorú si Rebellion požičali zo série Sniper Elite. Po jej naplnení sa zadýchate, musíte spomaliť, zle sa vám mieri a máte zatemnené videnie. Samotný prieskum zaujímavých oblastí ma ale veľmi bavil a postupné odhaľovanie stôp, z ktorých vyplývali ďalšie úlohy pekne držalo napätie a podnecovalo k zvedavosti.
Akcia ťahajúca druhé husle
Z riadkov vyššie vyplýva, že ak od Atomfall čakáte silný dôraz na akciu, asi by ste sa mali porozhliadnuť po inej hre. Žánrovo ide o survival akciu, ktorá však na prvé miesto kladie prieskum. Akčná zložka v Atomfall sa opiera hlavne o strety s kultistami či nájazdníkmi. Môžete na nich naraziť počas presunu vo voľnej krajine, ale zvyknú okupovať aj miesta vášho záujmu. Spočiatku je stretom dobré sa skôr vyhnúť, keďže váš arzenál tvorí nejaká palica, prípadne kovová tyčka.
Časom sa však dostante aj k strelným zbraniam typu pištole, samopale, brokovnice či luk. Tie poslúžia hlavne ako núdzové riešenie využiteľné v prípade, že sa do vás pustí skupinka nepriateľov. Samotný súbojový systém ale pôsobí skôr plytkým dojmom a osobne som aj kvôli nemu častejšie volil možnosť vyhnúť sa konfliktom. Útoky na blízko sa sústredia na ľahký aj ťažký úder, prípadne kopnutie.
Chýba tomu nejaká možnosť párovania, vykrývania rán od súpera alebo uskakovanie. Niečo, čo by tomu dalo viac hĺbky a hlavne zábavy podobne, ako súboje v Indiana Jones and The Great Circle. Bojom tu nepomáha ani umelá inteligencia, ktorá často hlúpo nabieha do rany alebo si vás v niektorých momentoch dokáže všimnúť počas stealth postupu aj na pol kilometra ďaleko. Podobné neduhy ste mohli zaregistrovať aj v sérii Sniper Elite. No a keď si vás nepriateľ všimne, netrvá dlho, kým na vás zabudne a celé toto odhaľovanie kvôli tomu pôsobí trochu umelo.
Hlavne stealth mohol byť hlbší a mať pripravené aj adekvátnejšie podmienky. Okrem ľudských nepriateľov vám v Atomfall pôjdu po krku aj modrí mutanti s tuhším korienkom a vyštípať vás vedia aj ožiarené ryby či hmyz. Čo vzhľadom na širokú ponuku arzenálu zamrzí, je váš obmedzený inventár, ktorý sa sústredí na niekoľko položiek.
Štyri sloty sú vyhradené pre zbrane na okamžité použitie a ďalších 12 na loot. Do nich sa rátajú menšie strelné zbrane, obväzy, batérie, jedlo, lekárničky, granáty a podobne. Nemôžete tak lootovať do bezvedomia a časom bude nutné premýšľať, čo si vezmete a čo nie. Osobne nie som fanúšikom preplnených inventárov v počte stoviek položiek, ale toto je fakt minimalizmus. Podobne je na tom aj ponuka schopností, ktorá je významovo skôr decentná a neobsahuje nič výrazné. Príkladom je možnosť trochu zvýšiť zdravie, výdrž či možnosť craftovať väčší počet zásob.
Vizuálne podmanivá apokalypsa
Keď po krátkom úvode vyjdete z bunkru, pred sebou máte krásny otvorený svet. Síce to nie je technologický výkvet v štýle Assassin’s Creed Shadows, ale celkovo vyzerá Atomfall pekne. Páčili sa mi rozmanité prostredia, množstvo zaujímavých miest aj šikovný level dizajn interiérov. Hlavne opustené vojenské objekty majú tú správnu záhadnú atmosféru, ktorú výborne dotvárajú budovy obrastené trávou, temné jaskyne či vedecké komplexy. Vydarený art-štýl hry dopĺňa aj dobre zvolená hudba a kvalitne spracovaný dabing.
Aj keď za nevýhodu považujem fakt, že hlavný hrdina nerozpráva podobne, ako v Avowed, čo ma trochu vytrhávalo z naratívneho zážitku. Vcelku pekný vizuál sprevádza aj dobrá optimalizácia. Počas hrania som sa nestretol so žiadnym zásekom, bugom ani pádom. Síce tu nie sú žiadne nastavenia režimu kvality ani výkonu, ale osobne mi ani nechýbali. Na Atomfall sa pozeralo veľmi dobre a svedčí mu aj fakt, že beží v 60 fps. Po tejto stránke prakticky nemám čo vytýkať.
Verdikt
Vo výsledku som veľmi rád, že štúdio Rebellion konečne skúsilo niečo nové. Atomfall má v jadre veľmi slušný základ, ktorý rozhodne nenudí. Stavia hlavne na výbornej atmosfére a neokukanom prostredí britského vidieka po jadrovej katastrofe. Silný dôraz na prieskum vás prevedie rozmanitou paletou lokalít, kde nechýbajú vojenské objekty, bunkre, labáky, vodárne, jaskyne či kostoly. Zaujímavo pôsobí aj systém progresu v štýle vodítok, ktorý postupne podnecuje vašu zvedavosť.
Páčil sa mi dôraz na voľnosť a vizuálne podmanivý otvorený svet. Prednosti Atomfallu z neho však na druhej strane robia tiež hru, ktorá nie je pre každého. Hlavne preto, že nevodí za ručičku. Nie je to o jasne označených miestach na mape ani striktne vymedzenom postupe či bezduchej akcii. Cieľom je skôr samotná cesta, ktorá dokáže zabaviť a uspokojiť zvedavé ja každého milovníka objavovania. Do budúcna je síce čo zlepšovať, ale nadšenci prieskumu, voľnosti a post-apokaliptických hier typu S.T.A.L.K.E.R či Fallout si tu na svoje prídu už dnes.
0 komentárov