Poľské štúdio Bloober Team má na konte niekoľko slušných hororových hier. Ak vám nehovorí nič Layers of Fear či Observer, určite ste o ňom počuli minulý rok, kedy zbúralo herný svet vynikajúcim remakom Silent Hill 2. O pár mesiacov neskôr sme sa dozvedeli, že jeho spolupráca s Konami pokračuje a s najväčšou pravdepodobnosťou sa dočkáme ďalšieho remaku. Poliaci však majú pomerne veľký tím, ktorý sa mohol rozdeliť na dve časti. 

Kým jedna sa venovala Silent Hill, druhá v hmle pod rúškom tajomstva pripravovala úplne novú značku. Vychádza už o pár dní a volá sa Cronos: The New Dawn. Predstavenie hry vyzeralo výborne a ako fanúšik Dead Space som nemohol mať väčšiu radosť. Novinka mi totiž kultovku od EA pripomínala vo viacerých ohľadoch. Ak sa však na tento survival horor chystáte s očakávaním ďalšej variácie dobrodružstva Isaaca Clarka, môžete zostať trošku sklamaní. Cronos: The New Dawn totiž tak trochu klame telom.

Je pravda, že niečo si berie aj z Dead Space, ale oveľa viac by som ho prirovnal k mixu Resident Evil a Silent Hill. Bloober Team s novou značkou namiešal survival hororovým zážitok, ktorý veľmi neodpúšťa a poteší hlavne skalných fanúšikov žánru. Má to byť ľúbostný list kultovým hororovým klasikám, na ktorých sme vyrastali. Čakajte teda, že budete veľa zomierať, báť sa a bojovať o život v nervydrásajúcich situáciách. Ale aj ohýbať realitu, chvíľu tápať, riešiť hádanky či hľadať kľúče, prístupové kódy a dôležité predmety. Nemusíte sa však báť jednej veci – že by to nebola zábava. Pretože tento ponurý zážitok sa veľmi vydaril! 

Vitaj cestovateľ! Nie si tu náhodou

Cronos: The New Dawn vás vezme do dystopického Poľska, kde spomienky blednú v mýtoch a minulosť odmieta zostať pochovaná. Svet postihla obrovská katastrofa, známa ako Zmena, ktorá z neho urobila umierajúcu pustinu. Centrom týchto udalostí je Nowa Huta – mestský obvod Krakova, kde v tieňoch číhajú krvilačné zmutované príšery známe ako orphans. Je to naozaj strašné miesto, v ktorom by ste sa nechceli ocitnúť. Budúcnosť ľudstva však môže vyzerať inak a nádejou sú Cestovatelia. 

Ide o akýchsi agentov, ktorí cestujú do minulosti s cieľom hľadať časové trhliny a duše pre budúcnosť dôležitých osôb. Cesta k spáse ľudstva však nebude až taká priamočiara, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Začína po stopách vášho predchodcu, ktorý zomrel počas misie. Musíte nájsť jeho telo, získať informácie z jeho záznamov a pokračovať tam, kde skončil. To všetko bez akýchkoľvek odpovedí na postupne sa vynárajúce otázky.

Viac by som k príbehu neprezrádal, pretože bude najlepšie, keď si ho užijete bez akýchkoľvek spoilerov. Iste vás však poteší, že Cronos: The New Dawn vás chytí prakticky okamžite svojou ťaživou atmosférou. Dotvára ju retro-futuristická hudba pripomínajúca Stranger Things, ale aj ponurý a záhadný svet okolo vás. 

Spočiatku máte viacero otázok než odpovedí, ale všetky čriepky si postupne skladáte vďaka nahrávkam z minulosti, listom a rôznym odkazom. Tie sú jednou z hnacích síl deja a pomáhajú vám získať celkový obraz o tom, čo sa vlastne stalo a ako by sa tomu dalo predísť. Na rad však prídu aj prestrihové scény, pretože počas vašej cesty stretnete viacero príbehových postáv a duší, ktoré treba extrahovať. 

Tento aspekt do deja vnáša veľmi zaujímavý twist a spolu s kvalitným scenárom sa postará o to, aby vás vpred hnala nielen vaša zvedavosť. O to viac, že dejové nuansy máte možnosť ovplyvniť na základe dialógových volieb. Niektoré sú len kozmetické a vyjadrujú skôr váš názor, zatiaľ čo iné menia isté príbehové detaily. Výsledkom môže byť viac koncov a trochu odlišný zážitok od hráča k hráčovi.

Smrť je súčasťou zážitku

Cronos: The New Dawn vás už od začiatku pripravuje na to, že zomieranie je súčasťou zážitku. Podobne, ako kedysi v iných klasikách žánru survival horor. Kým začnete, čaká vás niekoľko úvodných nastavení, ale obťažnosť by ste tu hľadali len márne. Spustošený svet Nowej Huty totiž nie je pre citlivky ani casual hráčov. Podľa vývojárov je novinka štandardne nastavená na ťažkú obťažnosť, ktorú po dohraní doplní veľmi ťažká. 

No a je to cítiť. Už prvý stret s krvilačným orphanom vám dá jasne najavo, že toto nebude spanilá jazda, kde si nepriateľov rozkúskujete v štýle Dead Space. Aj keď princíp bojov je podobný, nepriatelia sú podstatne tuhší a vydržia viac. Veľmi dôležité je mierenie na citlivé body, medzi ktoré patria končatiny a hlava. S tým súvisí jediná vec, ktorá vám to celé môže trochu uľahčiť a tou je zapnutie automatického zameriavania. Ak totiž netrafíte tam, kde treba, je vám to prd platné a zbytočne prídete o cenné náboje.

Zabitie orphans navyše nie vždy znamená koniec a hra vám od začiatku prízvukuje dôležitú vetičku – don’t let them merge, teda nenechajte ich spájať. Ide o jednu z kľúčových vecí prežitia. Keď totiž zabijete jedno monštrum a niekde spoza roha sa vynorí ďalšie, bude sa snažiť spojiť s mŕtvym telom. Tým sa obalí a stane sa podstatne odolnejšie, čo je pre vás samozrejme väčší problém. O to viac, keď narazíte na viacerých orphans a niektorí sa spojí s telom prvého zabitého. Jediným riešením v tomto smere je využiť ohnivú kapsulu, ktorá spáli mŕtve telá na uhoľ, až skrátka zmiznú.

Je to veľmi zaujímavá mechanika, ktorá robí boj o prežitie ešte napínavejší. O to viac, že drvivú väčšinu hry ste schopní niesť iba jednu ohnivú kapsulu a budete teda musieť sakra dobre premýšľať, kedy a kde ju použiť. Podobne to platí aj pri munícii, ktorú treba šetriť. Často sa dá spočítať na prstoch jednej ruky a nepriatelia vydržia aj tri silné strely. Každý výstrel sa totiž dá podržaním nabiť, čo zväčšuje jeho poškodenie. 

Pri bežných orphans vám stačia tri nabité rany do hlavy, zatiaľ čo pri klasických výstreloch to môže byť aj dvojnásobok. Zároveň berte do úvahy, že nie vždy trafíte tam, kde treba, keďže narazíte aj na rýchlejšie a agilnejšie mutácie. Hlavne vtedy by sa vám hodil rýchly úhyb v štýle Jamesa Sunderlanda, no ten tu bohužiaľ chýba. Namiesto neho však boje časom spestrí rozširujúci sa arzenál, kde pribudne napríklad brutálna brokovnica, po ktorej výstreloch z monštier čvachtajú mláky krvi. Na rýchlejších šmejdov sa zas hodí automatická pištoľ s lepšou kadenciou či nalepovacie míny, ktoré sa dajú vystreliť a odpáliť podľa potreby.

Zaujímavým gadgetom je aj skener. V temnom svete Nowej Huty totiž často narazíte na pohodené telá orphanov, ktoré nemusia byť tak úplne mŕtve. Keď okolo nich prejdete, veľmi rýchlo sa prebudia a spôsobia vám značné poškodenie. Ak by ste do každej takejto mrtvoly najprv strieľali, náboje by vám došli už za ďalším rohom. No a presne od toho vás zachráni skener, ktorý po zamierení na bezvládne telo zabliká v prípade, že žije.

Môžete tak zastaviť a vystreliť prvú ranu skôr, než sa monštrum postaví, čím si kúpite čas na šikovne mierený výstrel navyše. Potom už len dva a má to spoľahlivo zrátané. Celkovo strety považujem za veľmi dobré a napínavé. Niekedy dokažu vydesiť, inokedy slušne potrápia, ale ten pocit úspešného zdolávania orphanov stojí fakt za to. O to viac, keď narazíte na skupinku, prípadne väčších bossov, kedy sa hodia napríklad explozívne sudy v okolí. Nezabudlo sa ani na melee útoky na blízko, kde viete udrieť a dupnúť podobne, ako Isaac v Dead Space. 

Veľmi to ale neodporúčam, keďže tieto útoky spôsobujú nepriateľom len minimálne poškodenie a sú vzhľadom na vašu agilitu sú pomerne riskantné. Primárne ich teda využijete skôr na rozbitie drevených dosiek, ktoré vám zaterasia cestu alebo rozdupanie krabíc s nábojmi, lekárničkami a ďalšími zdrojmi.

Chudobný a trochu neférový inventár

Všetky veci, ktoré pri sebe máte, spravujete v inventári. Ten je na počet miest lakomý presne tak, ako sa na survival horor patri. Spočiatku zvládnete niesť asi 6 položiek s tým, že súčasťou sú aj zbrane. To je za mňa trochu neférový aj nelogický krok. Chápem, že sa nám tým autori snažili sťažiť prežitie, ale faktom je, že v Cronos: The New Dawn máte len jednu zbraň, ktorá sa dokáže modulovať podobne, ako pištoľ Jesse Faden v Control. To znamená, že ak už táto zbraň je súčasťou inventáru, mala by zabrať maximálne jednu pozíciu. 

Bohužiaľ nie je to tak a s každým novým modulom prídete aj o jedno políčko. Pri práci s inventárom ma tiež nepotešil fakt, že položky z neho neviete vyhodiť, ale iba vymazať, čo nie je úplne praktické. Príkladom je situácia, kedy môj život visel na vlásku. Našťastie som za rohom našiel lekárničku, ale môj inventár bol plný. Jediná vyhoditeľná vec bol v tom momente len vzácny artefakt z minulosti.  

V daný moment mi prišlo fajn, keby som mohol ten artefakt vyhodiť, zobrať lekárničku, ktorú rovno použijem, čím mi uvoľní miesto na to, aby som tam ten artefakt vrátil späť. Takú možnosť ale Cronos: The New Dawn neponúka a o artefakt som jeho vyhodením prišiel. Trápiť vás to bude preto, že za takéto špeciáne predmety môžete v obchode získať veľmi slušný balík prachov, resp. energetickej meny.

Za tú si potom kupujete rôzne vylepšenia zbraní, akými sú sila, stabilita či rýchlosť nabíjania. Investovať môžete aj do rozšírenia kapacity inventára či odolnosti obleku. Zdroje budú postupne pribúdať a ich míňaním v obchodoch sa stávate silnejším. Súboje sú potom zvládnutejšie a veľmi pekne na nich vidno celkový váš progres. Aj vďaka tomu som si akčnú zložku veľmi užil a považujem ju za skvelú. Určite však budú hráči, ktorých minimálne v istých momentoch dokáže frustrovať. 

V Cronos: The New Dawn totiž zažijete aj situácie, kedy hra pôsobí trochu nevyváženým dojmom a pekne si pri tom zanadávate. Nielen z hľadiska náročnosti, ale aj neoptimálnej dostupnosti zdrojov, kedy sa vám v nevhodný moment stane, že budete bez takmer alebo úplne bez munície. Niekomu to môže vyložene prekážať, zatiaľ čo iný si povie, že je to bežná súčasť survival žánru. 

Hlavne súboje sú tak trochu aj o tom, na akú obťažnosť ste v hrách zvyknutí. Ja osobne sa nepovažujem za hardcore hráča a zvyknem hrávať na strednej obťažnosti. V Nowej Hute som spočiatku dosť zomieral, ale postupne som sa naučil, čo na orphanov platí a celkový progres ma zocelil tak, že strety boli pre mňa adekvátnou výzvou. Cronos: The New Dawn však nie je len o náročných stretoch.

Manipulácia s časom aj gravitačné topánky

Akčnú zložku hry dopĺňa prieskum, ktorý šikovne spestruje niekoľko vecí. Prvou je manipulácia s časom podobne, ako v Echoes of the End. Veci z minulosti totiž dokážete obnoviť alebo nimi pohnúť tak, aby ste si otvorili cestu vpred. Stačí nájsť časové slučky v okolí. Vďaka nim obnovíte rozpadnuté schody, zničíte stenu, presuniete strop alebo odpracete kopu šrotu, ktorá vám stojí v ceste. 

Časom sa dopracujete aj ku gravitačným topánkam, ktoré hru prenesú do vertikálnej roviny a umožnia vám presúvať sa na vopred vyznačené body do rôznych smerov. Samozrejmosťou je podliezanie, preliezanie vopred vyznačených bodov, posúvanie skríň alebo prechádzanie cez škáry v stenách. Pomerne kreatívne poňali vývojári aj mechaniku extrakcie duší, ktorá neslúži len ako súčasť príbehu. 

Každá získaná duša vám totiž prinesie aj konkrétne perky poskytujúce hrateľné výhody. Počet slotov na extrakciu je však obmedzený a budete sa musieť rozhodnúť, koho si vezmete a koho necháte napospas osudu. Duše majú zároveň aj svoje osobné životné príbehy, o ktorých sa potom samozrejme dozviete viac. Rozdielne osoby tak do deja prinášajú aj trochu odlišné mini-príbehy.

Celkovými udalosťami v hre môžu zahýbať tiež vaše objavy počas prieskumu. Veľa vecí sa tu postupne mení a čiastočne viete ovplyvniť aj samotný príbeh, ktorý má viacero koncov. Závisia nielen od toho, čo všetko v Nowej Hute nájdete, ale tiež od niekoľkých dialógových volieb. Dôležitosť celkového prieskumu podčiarkuje tiež fakt, že vďaka nemu nachádzate rôzne kľúče, prístupové kódy, kliešte a ďalšie veci, ktoré vám pomôžu v ceste dopredu. 

Prechádzať sa svetom Nowej Huty je zábavné nielen preto, že prieskum je zaujímavý, ale silný podiel na celkovom zážitku má aj špičkový level dizajn. Ten je prevažne lineárny, no láka vás pozrieť sa za každý roh, otvoriť všetky dvere a objaviť aj tie najtemnejšie zákutia. Celková hrateľnosť spojená s akciou a vyššie spomínanými mechanikami tak vytvára skvelý mix, ktorý mi veľmi sadol a nepustil ma na tých cca 20 hodín. Je to však len hrubý odhad podľa toho, ako vám sadne náročnosť.

Nádherný retrofuturizmus poznačený temnotou

Cronos: The New Dawn vás pohltí aj svojim nádherným vizuálom. Kombinuje prvky retrofuturizmu, ktoré veľmi umne, miestami až artovo lepí na Krakov v alternatívnej histórii 80. rokov. Niekedy si pripadáte tak trochu ako vo vesmíre len preto, aby ste potom nasávali atmosféru temných a opustených budov v klasickom socialistickom štýle. Skôr, než sa nadýchnete ste však hodený do ponurých chodieb metra, kde aj ten najmenší zvuk môže znamenať boj o život. 

Pozriete sa však aj hlbšie do zón nakazených, ktoré sú pokryté vnútornosťami, biomasou, črevami a všetkým možným, za čo by sa nehanbila ani Substancia s Demi Moore či akýkoľvek iný gore horor. Cronos: The New Dawn sa nebojí brutálnych scén ani hektolitrov krvi len preto, aby vás potom nechal nadýchnuť tým, že pred vás hodí osamelú mačku, ktorú môžete pohladkať. Úplne dokonale pôsobí aj hra svetla, kde si užijete rozblikané chodby aj vonkajšie lokality s pekným kontrastom voči temnote v oblastiach bez elektriny.

Už keď ste hrali The Medium alebo Layers of Fear iste viete, že Bloober Team má na vizuál čuch a toto všetko krásne zúročili aj s Cronosom. Na hru sa pozerá veľmi dobre, čo dopĺňa aj špičkový dabing či podmanivé melódie tak trochu pripomínajúce Stranger Things. Spočiatku som mal trochu problémy s nastavením HDR. Sú až zbytočne prekombinované, nedajú sa vypnúť a hra pôsobila dosť svetlo. Tesne pred spadnutím recenzného embarga som však dostal patch, ktorý to celé opravuje a hráči sa tak od prvého dňa môžu tešiť na pekne plynulý zážitok. 

PS5 ponúka dva režimy zobrazenia – kvalitu a výkon, kde prvý favorizuje rozlíšenie pri 30 fps a druhý dáva prednosť snímkovaniu. Vzhľadom na povahu hry som Cronos: The New Dawn odohral v drvivej väčšine na režime kvality a tých 30 fps mi tu úplne stačilo. Snímkovanie je navyše plynulé a nezaznamenal som žiadne poklesy či problémy. Chvíľu som skúšal aj 60 fps, s ktorým bol zážitok rovnako bez chýb. No a pri PS5 musím pochváliť tiež komplexné využitie ovládača DualSense, vrátane adaptívnych spúští, svetelného pásika i repráčika.

Verdikt

Bloober Team vás so svojim novým hororom vezmú na pohlcujúci retrofuturistický výlet do alternatívnej minulosti Nowej Huty, kde spomienky rýchlo blednú a minulosť odmieta zostať pochovaná. Ľudstvo ako ho poznáme je dávno preč a za rohom striehne smrť, ktorú prinášajú krvilačné beštie. Mysteriózny príbeh postupne odhaľuje mozaiku šokujúcich detailov a vy každým krokom vpred hltáte neuveriteľne hustú atmosféru historického Poľska, v ktorom vás láka preskúmať každý temný kút.

Aj vďaka tomu je Cronos: The New Dawn ľúbostným listom kultovým hororovým klasikám typu Resident Evil, Dead Space, The Thing či Silent Hill. Počas jeho písania vývojári skvele zúročili svoje doterajšie skúsenosti, šikovne sa inšpirovali žánrovkami a pridali aj niečo zo svojej kreativity. Výsledkom je sviežo pôsobiaci mrazivý zážitok so zábavným mixom hrateľnosti, brutálnymi súbojmi a vysokou náročnosťou, ktorá nebude pre citlivé povahy. Tvrdšie oriešky však budú patrične odmenené výborne stráveným časom. A aj keď sa to nezaobišlo bez chýb, pre fanúšikov žánru je Cronos povinnosť.

PS: Nenechajte ich spájať!