Herný rok 2024 máme skoro za sebou. Aj napriek tomu, že bol pomerne bohatý, oči mnohých dobrodruhov s nádejou hľadeli k jeho koncu, kedy mal vyjsť Indiana Jones and The Great Circle. Dôvody sú prosté. Značka má milióny fanúšikov po celom svete a ujalo sa jej ostrieľané štúdio Machine Games. Už z prvých prezentácií to celé vyzeralo skvele a nadšenie pred vydaním len rástlo.
Nebudem vás naťahovať a hneď v úvode vám možno ušetrím čítanie keď poviem, že Indiana Jones and The Great Circle je jednou z najlepších hier tohto roka. Švédske ručičky Machine Games ho ušili poctivo a už od prvých sekúnd hrania vidieť vysoké produkčné hodnoty, ambiciózne ciele aj veľký cit k predlohe. Na druhej strane však toto dielo, ktoré posúva autorov Wolfensteina na nový level, nebude pre každého. Aj napriek vysokým kvalitám si teda dovolím tvrdiť, že niekto môže byť sklamaný. Všetko si však rozoberieme v ďalších riadkoch.
MINI recenziu na Indiana Jones and the Great Circle nájdete na Instagrame.
Príbeh s čarom pôvodnej trilógie
Indiana Jones and The Great Circle osobitne poteší fanúšikov pôvodných dielov, ktorým nové filmy až tak nesadli. Príbeh sa totiž odohráva medzi kultovkami 80. rokov v podobe Dobyvateľov stratenej archy (Raiders of the Lost Ark) a Poslednej krížovej výpravy (Indiana Jones and the Last Crusade). Dostávame sa do roku 1937 a príbeh začína v momente, kedy Indy vyšetruje vlámačku na univerzite, počas ktorej zmizne artefakt starovekej mačacej múmie.
Okamžite teda balí kufor a vydáva sa na cestu, cieľom ktorej bude priniesť artefakt späť. Ale keďže novinka nemá podtitul Ancient Cat Mummy, v hre je toho oveľa viac. Do hry totiž vstupuje honba za jednou z najväčších archeologických záhad, ktoru je Veľký kruh. No a snáď netreba dodávať, že v stávke je osud celého sveta. Ďalej by som príbeh nerád spoiloval, ale určite vám musím povedať, čo sa mi na ňom páčilo.
Je totiž napísaný tak, že by sa uživil na jeden ďalší film, presne v štýle tých najlepších dielov série. V popredí je hlavne mladý Indy s tvárou Harrisona Forda a vynikajúcim dabingom v podaní Troya Bakera (Joel z The Last of Us). Hlavný hrdina tak má charizmy na rozdávanie, skvele hláškuje a je to presne ten Indy, ktorého máte radi. Nechýba trefný humor, dobrodružné zapamätateľné momenty a výborný rozjazd, ktorý vám pripomenie jednu z ikonických scén série.
Zabudnúť však netreba ani na kvalitný orchestrálny doprovod a mnoho ďalších skvele napísaných postáv, kde vyniká napríklad Locus v podaní nedávno zosnulého Tonyho Todda (Candyman). Ale aby som nekrivdil ostatným, všetci herci šlapú skvele a keďže sa hra odohráva na rôznych miestach po celom svete, počuť budete tiež miestne jazyky či prízvuk, ktorý tomu celému dodáva na atmosfére.
Toto všetko spolu s krásnym výberom lokalít a tým pravým dobrodružným duchom vytvára jeden skvelý príbehový celok, ktorý je radosť sledovať. Machine Games sa v tomto smere naozaj vytiahli a posunuli úroveň všetkého, čo sa kedy v hernom svete snažili vyrozprávať. Malým bohužiaľ je absencia českej lokalizácie, ktorá by rozhodne pomohla k tomu, aby si dej užili aj lokálni hráči so slabšou znalosťou angličtiny. Hold, čo sa dá robiť.
Viac adventúra než akcia
Štúdio Machine Games si získalo fanúšikov najmä vďaka výborným hrám zo série Wolfenstein. Sú typické brutálnou akciou, ktorá rozpumpuje adrenalín každého milovníka strieľačiek. Ak niečo podobné čakáte od Indiana Jones and the Great Circle, sklamem vás. Nový švédsky počin totiž kráča úplne inou cestou a profesor archeológie nie je Rambo ani B.J. Blazkowicz.
Tomu zodpovedá aj samotná hrateľnosť, ktorá si síce zachováva first person pohľad (kombinovaný s third person v konkrétnych momentoch), ale uberá sa viac v adventúrnom duchu. V praxi to znamená, že budete hlavne liezť, skákať, zdolávať prekážky a riešiť hádanky. K tomu sa pridáva denníček, zbieranie predmetov, odomykanie dverí a ďalšie veci v tomto duchu, ktoré si skvele užijete práve vďaka kamere z prvého pohľadu.
Do tretieho sa prepína napríklad v momente, kedy Indy lezie. Keď spomínam hádanky, tak tie sú jedným z nosných pilierov hry a dali by sa označiť aj za výkladnú skriňu puzzle elementov. Sú totiž nesmierne nápadité, komplexné a navrhnuté tak, akoby sa vývojári pre túto prácu doslova narodili. Nečakajte, že by vás hra otravovala stále tou istou formulkou typu prebehni tam, stlač toto a odomkni dvere.
Namiesto toho vás čakajú výborne uštié hádanky využívajúce prostredie, relikvie a rôzne iné zaujímavé elementy. Ich obťažnosť si môžete samostatne nastaviť kedykoľvek počas hrania a dalo by sa povedať, že sa dokážu zavďačiť každému. Po príbehu tu máme opäť jeden silný element, pri ktorom naozaj nemám čo vytknúť. Objavovanie a riešenie hádaniek má výbornú atmosféru, ktorá vám dá dokonale pocítiť, aké je to byť v Indyho koži.
V hre však nechýba ani akčná zložka vychádzajúca z charakteru hlavného hrdinu. Ten sa spolieha predovšetkým na tichý postup, kedy dokáže nepriateľov zlikvidovať zozadu a následne ich skryť, aby nevyvolal poplach. Na rad však prídu aj klasické ručné súboje, kde môžete využívať predmety pohodené v okolí a náckov mlátiť napríklad palicou, gitarou, špachtľou, pendrekom, metlou, lopatou, panvicou a podobne.
Tieto súboje sú síce časom trochu stereotypné a toporné, ale vo všeobecnosti ma bavili a z prvého pohľadu vyzerajú dosť efektne. Treba však myslieť na to, že Indy má svoju staminu, ktorá sa mu počas súbojov vyčerpáva a ako obyčajný človek veľmi neobstojí proti presile. Ideálne je bojovať jeden proti jednému a sem tam sa mi počas férovky podarilo zvládnuť troch nepriateľov naraz, ale toto bol zrejme Indyho maximálny limit.
K dispozícii máte ľahký a ťažký úder, krytie, uhýbanie či vykrývanie. Navyše treba rátať s tým, že zbrane na blízko sa po niekoľkých úderoch dokážu opotrebovať a následne rozbiť. Okrem pästí je potom Indy vybavený aj svojim revolverom. Hra však nie je navrhnutá tak, aby vás nabádala k streľbe, ktorú treba vnímať skôr ako krajné riešenie. Rachot striel totiž rýchlo vyvolá poplach a ubrániť sa presile nie je jednoduché.
Treba si tiež zvyknúť na to, že streľba je riešená trochu atypicky v štýle, že najprv musíte namieriť pravým tlačidlom myši a potom ľavým vystreliť. Je to niečo, čo do strieľania vnáša opäť autenticitu a pocit, že nehráte Call of Duty a Indy musí mieriť presne tak, ako by to robil aj v realite. Okrem revolveru si môže na chvíľu požičať aj zbrane protivníkov do momentu, kedy vystrieľa zásobník. Autori tu potom šikovne zapracovali možnosť otočiť zbraň a švacnúť ňou nepriateľa, čo je naozaj super.
Dojem zo súbojov však trochu kazí umelá inteligencia, ktorá je počas stealth dosť hluchá a slepá. Hlavne, keď vidí napríklad vášho spoločníka premávajúceho sa tam, kde by vôbec nemal byť a stráž to prakticky nerieši. Často budete aj svedkami situácií, kedy eliminujete jedného z dvoch tesne stojacich strážcov, pričom ten druhý si nič nevšimne. Toto sa občas stane aj keď niekde prebehnete a nepriatelia vás vidia.
Ďalším neduhom je tuhosť nepriateľov počas pästných súbojov. Často som mal pocit, že vydržia viac, než by z hľadiska autenticity bolo reálne. Sem tam bolo zvláštne aj ich správanie počas prestreliek, kedy sa prakticky vôbec nekryjú, iba nabiehajú do priestoru. AI je teda jeden z veľmi mála záporov, ktoré Indiana Jones and The Great Circle má.
Nádherná vizuálna stránka
Veľmi suverénne ale naopak pôsobí audiovizuálna stránka, ktorá radí Indyho medzi aktuálne najkrajšie hry. Novinka beží na id Tech engine a môžete sa spoľahnúť, že doručí nádherné detaily, prepracované animácie a špičkovo spracovaný fps zážitok. Celé sa to odohráva na jednej dlhej ceste okolo sveta, kde uvidíte katakomby vo Vatikáne, hrobky v Egypte či mrazivé Himaláje.
Všetky tieto lokality sú naozaj detailne prepracované a neraz sa pristinete pri tom, ako sa kocháte okolím. Zoznam navštívených miest je naozaj pestrý a zámerne som vymenoval len tri, aby som vám nekazil prekvapenie. Kvalitatívne vysoko sú na tom aj modely postáv, kde nie je núdza o prepracovavané detaily tvárií či autentickú mimiku postáv.
Nepriatelia počas súbojov animačne reagujú na to, kam ich udriete, pričom na ich tvárach pribúdajú podliatiny, monokle a odreniny. To isté si môžete všimnúť počas hrania aj na Indycho hankách, ktoré sa postupom súbojov odierajú a červenajú. Myslelo sa tu naozaj na všetko a hra prináša tiež parádne akčné momenty, za ktoré by sa nehanbila ani séria Uncharted. Osobitnú ligu hrá nasvietenie a parádne zapracovaný ray či path-tracing.
Daňou za toto všetko sú však pomerne krvavé hardvérové nároky, kde už v minimálnych požiadavkách potrebujete grafickú kartu s pamäťou aspoň 8GB. V opačnom prípade si Indyho môžete vychutnať na Xboxe Series X/s a po skončení časovej exkluzivity niekedy počas jari dorazí aj na PS5.
Verdikt
Autori Wolfensteina nám servírujú veľkolepé dobrodružstvo, ktoré je splneným snom všetkých fanúšikov Indyho. Rozpráva príbeh o jednej z najväčších archeologických záhad v duchu pôvodnej trilógie, ušitý s veľkou láskou k predlohe. Ťahákom je charizma hlavného hrdinu s tvárou Harrisona Forda, kvalitný záporák, humor či špičkové herecké výkony.
Vizuálne ide o jednu z najkrajších fps adventúr, ktorá vás nádhernými lokalitami po celom svete donúti žhaviť tlačidlá screenshotov tak, ako nikdy predtým.Tajomstvami opradené miesta zahrejú srdcia milovníkov histórie, ktorý si zgustnú na každom poctivom detaile. Výkladnou skriňou hry sú aj výborne navrhnuté hádanky. Takmer vždy prinášajú niečo nové a neraz vás prekvapia svojou komplexnosťou.
Indy je zároveň charakteristický aj stvárnením akcie, ktorá odráža to, za koho vlastne hráte. Čakajte teda hlavne dôraz na stealth a kontaktné súboje. Streľba predstavuje iba núdzové riešenie, čo robí z Indyho charakteristický zážitok, ktorý si razí vlastnú cestu a nesnaží sa kopírovať Tomb Raider ani Uncharted. Aj preto možno novinka bude hráčov rozdeľovať a neosloví každého. Cieľovku si však zaručene nájde a tá si ho užije naplno!
0 komentárov