Menej sexy Stellar Blade v budgetovom balení. Presne tak na prvý pohľad pôsobí nová sci-fi akčná adventúra Steel Seed zasadená do temného sveta ďalekej budúcnosti. Keď sa s ňou zoznámite bližšie, deja vu postupne narastá. Steel Seed má totiž všetko, čo mnohí v žánri tak milujeme, teda – skákanie, lezenie, stealth, slušný súbojový systém aj pôsobivé akčné scény.
Až na to, že podobné mechaniky má dnes už príliš veľa akčných adventúr. Keď sa s nimi nepracuje aspoň trochu originálne, postupne zapadnú prachom. Steel Seed je v tomto smere niekde medzi. Po spustení dokáže uchvátiť, pretože to, čo robí, sa hre darí robiť celkom slušne.
Hrateľnosť je funkčná a zábavná, vďaka čomu si určite nájde cestu k mnohým hráčom. Ostrieľaných fanúšikov žánru však rutinný prístup štúdia Storm in a Teacup až tak neohúri. Ak teda chcete vedieť, či je Steel Seed pre vás alebo pokojne choďte o hru ďalej, prezradím vám to v nasledujúcich riadkoch.
Umelá inteligencia nám ide (opäť) po krku
Steel Seed sa odohráva v ďalekej post-apokalyptickej budúcnosti, kde opäť raz čelíme vyhynutiu. V centre diania sa ocitá zmätená hlavná hrdinka Zoe. Prebúdza sa v tajnom laboratóriu a nepamätá si takmer nič zo svojej minulosti. O to viac ju šokuje, keď zistí, že už nie je len človekom z mäsa a kostí, ale jej telo má všetky znaky futuristického kyborga. Do toho ju prekvapí malý dron KOBY, z ktorého sa stáva akési vodítko k miliónu otáznikov, ktoré sa Eve, teda pardon Zoe, momentálne preháňajú hlavou.
Čoskoro totiž zisťuje, že svet, aký poznala, je preč a všade naokolo sú smrtiace roboty. Ľudstvo od nich môže dostať fatálnu ranu, s ktorou má tak trochu dočinenia jej otec, známy to konštruktér. Zoe sa teda vydáva na cestu hľadajúc odpovede, na konci ktorej sa nachádza kľúč nielen k jej identite, ale aj k záchrane celého ľudstva. Dejová linka Steel Seed tak stavia hlavne na atmosfére a pocite tajomna.
Na druhej strane sa nevyhýba klišé, postráda zvraty, hlbšie postavy alebo silnejšie momenty, pre ktoré by ste si ju zapamätali. Namiesto toho pôsobí skôr ako bežné lepidlo, ktoré to celé drží dokopy. Dá vám dôvod bojovať, má zopár fajn momentov s vašim parťákom KOBYM, ale vo výsledku na chladný príbeh pomerne rýchlo zabudnete. To, čo ma na Steel Seed bavilo oveľa viac, je samotná hrateľnosť.
Akcia, parkúr aj stealth
Pocit z hrania Steel Seed je naozaj dobrý. Možno hlavne preto, že som fanúšikom akčných adventúr a mechaniky hry sú mi veľmi dobre známe. Čaká vás skákanie, lezenie, parkúrový beh po stenách, stealth, teda tichá likvidácia odzadu, parkúrový beh po stenách či efektná akcia s mečom v sekačkovom štýle s ľahkým a ťažkým útokom. Uznávam, že originalitu by ste v tejto formulke hľadali len márne, čo je fakt veľká škoda.
Storm in a Teacup tu prakticky rezignovali a nemali žiadnu snahu, aby sa so Steel Seed nejakým spôsobom odlíšili a trochu to žánrové deja vu osviežili. Na druhej strane ale treba uznať, že aj kopírka mechaník z iných hier sa dá pokaziť. Toto sa našťastie v prípade Steel Seed nestalo a aj vďaka tomu som si chvíle hrania užíval. Všetko tu funguje tak, ako má. Gameplay je plynulý a robí dobrý dojem. Podiel na tom má určite aj váš parťák KOBY, ktorý dokáže skenovať okolie a strieľať po nepriateľoch. Využijete ho aj pri ľahkých puzzle prvkoch, kde vám pomôže prekonať prostredie, niečo odstreliť alebo aktivovať.
Samostatne vyniká akčná zložka, ktorá má zábavný súbojový systém lahodiaci oku. Strety sprevádzajú svetelné efekty a po seknutí mečom neraz lietajú iskry, čo vyzerá naozaj skvele. V mnohých momentoch však hrá prím aj funkčný stealth, nakoľko hlavne väčší počet nepriateľov dokáže potrápiť. Zoe sa dokáže prikrčiť, ukrývať za prekážky, vylákať svoj cieľ a využívať rôzne návnady, vďaka ktorým protivníka ukončíte na jedno stlačenie odzadu podobne, ako Naoe v Assassin’s Creed: Shadows.
Nie je tu však na šťastie žiadne levelovanie, ktoré by vám stealth obmedzovalo. Zároveň treba dodať, že aj keď presila sa s vami dokáže porátať veľmi efektívne, Steel Seed (opäť našťastie) nie je souls-like hra. S príbehovou obťažnosťou si ju užije prakticky každý. Stredná a ťažká však už vyžaduje ostrieľaných harcovníkov s dobrým časovaním úhybov a reflexmi. Pomôcť ale môže strom schopností, kde si viete vylepšovať tichý pohyb, silu útokov, rýchlosť šplhania alebo KOBYHO, ktorý sa časom naučí napríklad hackovať nepriateľov.
Ďalšou silne zastúpenou zložkou je lezenie a prekonávanie pekne členitých lineárnych levelov, kde nechýbajú rôzne odbočky a cestičky. Tu spoznáte napríklad staršie diely Uncharted alebo Assassin’s Creed. Od prvej spomenutej značky si Steel Seed berie explozívne a efektné momenty. Z tej druhej zas zjednodušenú náplň v štýle postupu vpred, kde budú súbojové časti, tichá likvidácia aj lezenie. Občas treba tiež niečo aktivovať, rozbiť alebo sa niekam prešmyknúť.
Vďaka tomu, že Steel Seed funguje ako celok, však náplň vôbec nenudí. Prispieva k tomu aj stále sa meniace prostredie a šikovný level dizajn. Z negatív by som ale vypichol kameru, ktorá v uzamknutých momentoch a počas lezenia pôsobí dosť nešťastne a zastaralo. Rovnako, ako rozmanitosť nepriateľov, ktorá je pomerne malá. Väčšinou sa vám do cesty postavia roboti a ostreľovači v celkovo zopár variáciách. V tomto smere je tiež škoda, že v hre chýbajú súboje s bossmi a trochu som nepochopil systém save pointov, podobný souls hrám.
Aj v Steel Seed sa totiž nachádzajú body, kde sa dá hra uložiť, doplniť zdravie alebo využiť strom schopností. Po ich opustení sa však neobnovia nepriatelia v okolí a hra sa ukladá aj mimo toho, že ich navštívite. Vo výsledku tak pôsobia skôr nepremyslene, často zbytočne a vývojári mohli nájsť stromu schopností inú cestičku.
Pekné efekty bojujúce s tmou
Steel Seed si zakladá aj na svojom vizuálnom spracovaní. Teda aspoň do určitej miery. Dokáže naservírovať pôsobivé scenérie aj už spomínané parádne efekty v súbojoch. Modely postáv sú na slušnej úrovni a dizajn prostredí navodzuje výbornú, temne ladenú sci-fi atmosféru. V tomto smere je fakt veľa vecí, ktoré sa tu dajú pochváliť. Osobitne vynikajú predskriptované akčné momenty, ale aj gigantické scenérie v kontraste s komornými lokalitami a neónovými svetlami.
Práca so svetlom však štúdiu Storm in a Teacup veľmi nešla a nechápem, prečo má Steel Seed toľko tmavých momentov. Rozumiem snahe o temný svet, no problém je v tom, že miestami pôsobí až tak temne, že nič nevidíte a máte problém nájsť cestu vpred. Tieto momenty kazia celkový flow hry a neviem akým spôsobom sa sem vôbec dostali.
Nepomáha im ani váš parťák KOBY vybavený baterkou, ktorá svieti slabšie než by sme si všetci želali. Technický stav Steel Seed je ale dobrý. Novinku som testoval na PS5, kde som sa nestretol so žiadnymi problémami, ktoré by stáli za zmienku. Spomenúť treba ešte audio, kde dabing pôsobí nadštandardným dojmom a hre sekne tiež epická hudba či trieštivé zvuky železa počas súbojov s robotmi.
Záver
Steel Seed je akčná adventúra pre jedného hráča so slušným mixom akcie, stealthu a platformingu. Má veľmi efektné súboje, zábavný parkúr a pôsobivú post-apokalyptickú atmosféru v utopickom svete, kde nám AI opäť raz hrozí vyhubením. Pocit z hrania je naozaj dobrý a klamal by som, keby vám poviem, že počas cca 9 hodín som sa nebavil. Aj preto môžem novinku od štúdia Storm in a Teacup odporúčať mnohým fanúšikom žánru.
Tým náročnejším ale bude vadiť chýbajúca snaha o originalitu, vďaka ktorej by Steel Seed malo svoju jasnú identitu. Potešila by tiež širšia ponuka nepriateľov a výraznejší príbeh s emóciami a hĺbkou. Vo výsledku tak dostanete len fajn hru, ktorá ničím výrazným nevyniká a vzhľadom na množstvo konkurentov sa môže v dave ľahko stratiť.
0 komentárov